Identifikačný list výskumu ID: DAVM 012
Autori výskumu: PhDr. Marta Zubalová, CSc., PhDr. Marta Zvalová, Mgr. Pavel Sehnal, RNDr. Ján Luha, CSc.Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR (ďalej iba ÚVVM)
Obdobie zberu dát: 1.2.-10.2.1994
Zber dát: ÚVVM pri ŠÚ SR, Hanulova 5/c, 841 01 Bratislava 42
Abstrakt
Cieľom výskumu verejnej mienky realizovaného ÚVVM vo februári 1994 bolo zachytiť:
- postoje k životu, hodnotovú orientáciu a životné ciele mládeže,
- mieru tolerancie mladých ľudí na Slovensku voči osobám inej národnosti, rasy a náboženstva,
- obraz viery vo vedomí mladej generácie,
- spôsoby a možnosti trávenia voľného času mládeže SR,
- obraz hodnotovej orientácie v niektorých životných situáciách mladých ľudí,
- obavy spojené s budúcnosťou a názory mládeže na aktuálnosť riešenia prioritných problémov ich života,
- pohľad na mladých ľudí ich vlastnými očami.
Pod pojmom mládež sa vo výskume rozumejú mladí ľudia vo veku 15 až 29 rokov.
Výsledky výskumu
Osem z desiatich mladých ľudí vyjadrilo spokojnosť so svojim životom a radosť z neho. Menej radostné konštatovanie, nespokojnosť s vlastným životom uviedol každý piaty respondent.
Respondenti, reprezentujúci mladú populáciu SR, ktorí sú vo veku prípravy na samostatný život, alebo sa snažia nájsť a zaujať svoje miesto v spoločnosti, najčastejšie považovali za jednu z najdôležitejších hodnôt pre svoj život mať prácu. Nádejné je umiestnenie tolerancie a znášanlivosti na druhej priečke rebríčka hodnôt uvádzaných mladými ľuďmi. V prvej polovici rebríčka sa ocitli hodnoty ako spokojný a harmonický život, rovnoprávnosť a spravodlivosť pre všetkých, osobná sloboda či manželstvo a deti.
Najčastejšou odpoveďou mladých na otázku čo by chceli predovšetkým vo svojom živote dosiahnuť je mať rodinu a deti. Len o málo zaostávajú životné ciele: mať úspech v práci, sebarealizácia, spokojný a harmonický život alebo dosiahnuť vzdelanie.
Miera tolerantnosti mladých obyvateľov SR voči spolupracovníkom, či spolužiakom inej národnosti je vysoká, 94 % respondentov odpovedalo, že by im takýto spolupracovník určite alebo asi nevadil. Zistená miera tolerantnosti mladých respondentov voči osobám inej rasy je nižšia (84%) ako voči osobám inej národnosti. Najmenej by vadilo mladým respondentom spolupracovať s ľuďmi iného vierovyznania (96%).
Podľa výsledkov výskumu nie každý respondent hlásiaci sa k niektorému z vierovyznaní je zároveň presvedčený i o existencii Boha. Z tých, ktorí deklarujú svoj vzťah k cirkvi 17% neverí v existenciu Boha a 36% nemá na otázky podstaty sveta vyhranený názor.
To, ako jedinec trávi svoj voľný čas je odrazom jeho záujmov a záľub, ako i možností ich realizovať a uspokojiť v konkrétnom prostredí, kde žije. Analýza výsledkov výskumu naznačuje, že v štruktúre činností prevláda pasívny spôsob využívania voľného času naplnený predovšetkým sledovaním programov televízie a rozhlasu, čítaním novín a časopisov, návštevami priateľov prípadne čítaním kníh a sebavzdelávaním. Zo skupiny mladých ľudí len približne každý štvrtý pestuje aktívny pohyb pri turistike a výletoch do prírody, manuálnej práci v záhrade či nejakej forme kutilstva alebo priamom aktívnom športovaní. Podobné frekvencie zaznamenávajú niektoré, pre mladých ľudí typické aktivity ako návšteva diskoték, športových podujatí, kina.
Približne každý druhý mladý človek vie naplno využiť svoj voľný čas a asi každý tretí predsa len niekedy nemá čo robiť, pričom 10% opýtaných respondentov často nevie čo s voľným časom a je pre nich spojený s nudou.
Vo výskume mladí respondenti odpovedali na otázku ako by riešili situáciu vlastnej nezamestnanosti, resp. ako ju riešia, ak sú nezamestnaní. Pri usporiadaní odpovedí podľa klesajúcich podielov je zrejmé, že mladí ľudia preferujú riešenia, naznačujúce určitú pružnosť a aktivitu. Sú ochotní opustiť svoj domov, ale aj zvýšiť svoju atraktivitu na trhu práce zmenou vyštudovaného odboru.
Ako sa podieľajú na verejnom živote spoločnosti mladí ľudia v mieste bydliska? Šesť z desiatich opýtaných odpovedalo, že sa na verejnom živote spoločnosti nepodieľajú a to predovšetkým z dôvodu nedostatku voľného času či nezáujmu o záležitosti verejné či obecné.
Viac ako osem mladých ľudí z desiatich spája svoj ďalší život a osud zo Slovenskom, aj keď jednoznačne súhlasné odpovede vyslovila len polovica z nich. Mladí, ktorí naopak nechcú trvalo žiť a pracovať v SR, ako dôvody takéhoto svojho zmýšľania uvádzajú predovšetkým ekonomické dôvody, ale i stratu sociálnych istôt alebo nestabilnú spoločensko–politickú situáciu.
Medzi obavami mladých respondentov v horizonte blízkej budúcnosti dominovala obava, prípadne znepokojenie z možnej nezamestnanosti. Na úkor obáv ako ťažkosti zo získaním bytu či študijné problémy, mali pomerne veľké zastúpenie i obavy nie čisto pragmatické, ako napr. zvyšovanie sociálneho napätia, zhoršovanie medziľudských vzťahov, zvyšovanie kriminality.
Problémov dotýkajúcich sa života mládeže, ktorých prednostné riešenie v rámci samosprávy mladí respondenti očakávajú, nie je málo. Z výskumu vyplýva, že ako najzávažnejší problém vystupuje do popredia podpora zamestnanosti a vytváranie pracovných príležitostí pre mladých, za ním nasleduje bytová situácia, možnosti využívania voľného času či podmienky života mladých rodín.
Viac ako dve tretiny mladých ľudí sa domnieva, že by mali byť zvýhodnení pri vstupe do života, či už pri štúdiu, vstupe do zamestnania alebo zakladaní rodiny. Podľa ich názoru by sa zvýhodnenie malo v prvom rade týkať výhodných mladomanželských pôžičiek, ale i výhodných pôžičiek pri získaní bytu, prednostného vytvárania pracovných príležitostí pre mladých alebo výhodných pôžičiek pre štúdium. Rovnako sa domnievajú, že štát venuje najmenšiu pozornosť najmä problematike zamestnanosti mladých a ich bytovým problémom.
Najčastejšie uvádzané charakteristické vlastnosti dnešnej mládeže z pohľadu mladých ľudí sú priateľskosť, sebavedomosť a podnikavosť. Veľa ráz boli spomínané i vlastnosti ako povrchnosť, bezohľadnosť a agresivita. Mládež sa podľa výsledkov výskumu príliš nevyznačuje pracovitosťou, tolerantnosťou, skromnosťou a úprimnosťou.
Typ výberu a vzorka výskumu
Základný súbor „mládež“ tvorilo 1 205 572 obyvateľov SR vo veku 15 až 29 rokov. Výberový súbor bol utvorený voľným kvótovým výberom so znáhodnením v poslednom kroku. Kontrolovanými premennými boli: pohlavie, vek, národnosť, vzdelanie, veľkosť bydliska a región Slovenska.
Veľkosť výberového súboru: plánovaný rozsah výberu n = 912, rozsah výberového súboru n=851, návratnosť 93.31%.Pri uvažovanej 5%-nej úrovni významnosti sa potvrdila reprezentatívnosť výberového súboru podľa kontrolovaných kvótových znakov.
Metodika výskumu a termín zberu dát
Terénny zber dát bol uskutočnený prostredníctvom anketárskej siete ÚVVM v dňoch 1.2.-10.2.1994. Zber dát prebiehal formou riadeného rozhovoru anketára s respondentom (face-to-face) v mieste bydliska. Výberový súbor bol reprezentatívny podľa kontrolovaných demografických znakov. Reliabilita výsledkov výskumu bola minimálne +/- 3,4%.
Citácia:
Mládež SR, jej hodnotová orientácia a spôsoby trávenia voľného času. Štatistický úrad SR, Bratislava, 1994.
Publikácia:
Mládež SR, jej hodnotová orientácia a spôsoby trávenia voľného času. Štatistické analýzy a informácie, Štatistický úrad SR, Bratislava, apríl 1994. (PhDr. Marta Zubalová, CSc., PhDr. Marta Zvalová, Mgr. Pavel Sehnal, RNDr. Ján Luha, CSc.)
Dostupnosť dátového súboru:
nie je prístupný priamo pre verejnosť.
Dostupnosť dotazníka:
nie je prístupný priamo pre verejnosť.
Ďalšia dokumentácia:
archív ÚVVM (aj elektronický)
nie je prístupný priamo pre verejnosť