Identifikačný list výskumu ID: DAVM 013

Autori výskumu: Bezáková V. a kol., Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR (ďalej iba ÚVVM
Obdobie zberu dát: 7.2.-17.2.1997
Zber dát: ÚVVM pri ŠÚ SR, Hanulova 5/c, 841 01 Bratislava 42

Abstrakt

Cieľom výskumu verejnej mienky realizovaného ÚVVM vo februári 1997 bolo zistiť:

  • záujem mladých ľudí oekonomické apolitické dianie na Slovensku,
  • názory mládeže na aktuálne politické udalosti (vstup SR do EÚ, do NATO),
  • ako mladí ľudia hodnotia prínos transformácie pre mládež,
  • vyjadrenia oekonomickej reforme, jej tempe, oprocese privatizácie,
  • reflexiu podmienok života mládeže na celospoločenskej, rodinnej aosobnej úrovni,
  • hodnotovú orientáciu mládeže,
  • politické aspoločenské inklinácie aaktivity mladých ľudí,
  • voľnočasové aktivity mladých ľudí.

Pod pojmom mladí ľudia resp. mládež sa vo výskume rozumejú respondenti vo veku 15 až 29 rokov. Osobitne sa výskum venoval aj názorom mladých z Bratislavy.

Výsledky výskumu

Pre mladú generáciu nie je typický záujem o veci verejné. Približne dve tretiny opýtaných sa nezaujímajú o dianie v ekonomickej a politickej sfére. Takmer polovica respondentov na otázku, či rozumejú politickým javom, ktoré sa odohrávajú na Slovensku, odpovedala záporne.

Medziľudské vzťahy na slovenskej politickej scéne vnímajú mladí ľudia značne kriticky. Myslia si o nich, že v nich prevažujú osočovanie, vzájomná nedôvera, hašterenie, túžba po moci, nenávisť a úplatkárstvo.

Záujem o prípadné referendum k vstupu SR do Európskej únie bol vo februári 1997 medzi mladými ľuďmi vo veku 18 až 29 rokov vyšší (51 %), ako záujem o referendum k vstupu SR do NATO (44 %). Mladí potenciálni účastníci referend boli prevažne pozitívne naladení voči integrácii Slovenska do medzinárodných štruktúr. Za vstup Slovenska do Európskej únie bolo 82 % a za vstup Slovenska do NATO 63 % potenciálnych účastníkov referend.

Politické, ekonomické, sociálne a kultúrne zmeny po roku 1989 hodnotí jeden z dvoch mladých ľudí ako zmeny k horšiemu, takmer 40 % ich vníma ako zmeny k lepšiemu. Správne smerovanie ekonomickej reformy potvrdil jeden z piatich opýtaných. Nad priebehom privatizácie vyslovil uspokojenie približne jeden z desiatich opýtaných.

Podľa názoru viac ako polovice zainteresovaných je dnešná situácia v spoločnosti taká, že mládež transformáciou vcelku stráca. Prínos transformácie pre mládež oceňuje približne jeden z troch opýtaných. Mladí Bratislavčania sú v tomto ohľade omnoho optimistickejší. Medzi nimi kladné hodnotenie prínosu transformácie pre mládež dokonca prevyšuje záporné hodnotenie.

Pri hodnotení podmienok pre život mladých ľudí najpriaznivejšia mienka panuje o podmienkach pre vycestovanie do zahraničia. Priaznivo ich hodnotili takmer tri štvrtiny opýtaných. Viac ako dve tretiny odpovedajúcich nemali vážnejšie výhrady ani voči podmienkam pre sebarealizáciu vo voľnom čase.

Podľa vlastných vyjadrení v súčasnosti už podniká každý dvadsiaty piaty mladý človek. V budúcnosti plánuje podnikať jeden zo štyroch mladých ľudí.

Najuznávanejšou hodnotou mladých ľudí je mať šťastné manželstvo a deti, žiť pokojný a harmonický život a potreba byť zamestnaný.

V osobnej rovine viac ako štyria mladí ľudia z piatich hodnotia svoj život vcelku pozitívne. Dôvodom prípadnej nespokojnosti sú prevažne existenčné podmienky (cena pracovnej sily, bytový problém, možnosť získať zamestnanie).

Najčastejším spôsobom trávenia voľného času mládeže je sledovanie televízie a počúvanie rozhlasu, návštevy priateľov a známych, čítanie novín a časopisov.

Typ výberu a vzorka výskumu

Boli sledované dva základné súbory:

„mládež SR“ tvorilo 1 279 514 obyvateľov SR vo veku 15 až 29 rokov a „mládež Bratislavy“, ktorý tvorilo 99 448 obyvateľov Bratislavy (podľa aktuálnych údajov ŠÚ SR). Výberový súbor bol utvorený voľným kvótovým výberom so znáhodnením v poslednom kroku.

Kontrolovanými premennými boli:

za súbor „mládež SR“: pohlavie, vek, národnosť, vzdelanie, veľkosť bydliska a kraj Slovenska,

za súbor „mládež Bratislavy“: pohlavie, vek, národnosť a vzdelanie.

Veľkosť výberového súboru:

„mládež SR“ – plánovaná 1400, n = 1344, návratnosť 96 %,

„mládež Bratislavy“ – plánovaná 300, n = 281, návratnosť 93,67 %.

Pri uvažovanej 5%-nej úrovni významnosti sa potvrdila reprezentatívnosť výberového súboru podľa kontrolovaných kvótových znakov.

Metodika výskumu a termín zberu dát

Terénny zber dát bol uskutočnený prostredníctvom anketárskej siete ÚVVM v dňoch 7.2.-17.2.1997. Zber dát prebiehal formou riadeného rozhovoru anketára (face-to-face) s respondentom v mieste bydliska. Výberový súbor bol reprezentatívny podľa kontrolovaných kvótových znakov. Reliabilita výsledkov výskumu bola minimálne +/- 2,67% za súbor „mládež SR“ a +/- 5,85% za súbor „mládež Bratislavy“.

Citácia:
Hodnotové orientácie mladých ľudí v procese transformácie spoločnosti. Štatistický úrad SR, Bratislava, 1997.

Publikácia:
Bezáková V. a kol.: Hodnotové orientácie mladých ľudí v procese transformácie spoločnosti. Štatistické analýzy a informácie, Štatistický úrad SR, Bratislava, 1997

Dostupnosť dátového súboru:
nie je prístupný priamo pre verejnosť

Dostupnosť dotazníka:
nie je prístupný priamo pre verejnosť

Ďalšia dokumentácia:
archív ÚVVM (aj elektronický)
nie je prístupný priamo pre verejnosť