Mládež a európska identita

Identifikačný list výskumu ID: DAVM 003

Autor výskumu: EYI -The Orientations of Young Men and Women to Citizenship and European Identity, Lynne Jamieson (Univerzita v Edinburgu -UK), Ladislav Macháček, Barbara Lašticová, Gabriel Bianchi (SAV -Slovakia)
Obdobie zberu dát: Kvantitatívna (dotazníkový výskum face to face – leto a jeseň 2002) a kvalitatívna (hĺbkové interviews – jar a leto 2003) metóda skúmajúca mladých ľudí vo veku 18-24 v 10 mestách v 6 európských krajinách
Zber dát: ASA, s.r.o., Palisády 19, 814 94 Bratislava 1, Slovenská republika

Abstrakt

Ciele projektu: Opísať charakteristické rysy a význam čo značí „byť Európanom“ pre mladých ľudí zo strategicky vyčlenených častí Európy v kontexte konštruovania ich personálnych identít, ako je pohlavie, ako aj konštruovania ich lokálnych, regionálnych, etnických alebo národných identít.

Opísať ideály a postupy respondentov spájané s priateľstvom a rodinou, lokalitou, susedstvom alebo miestnou komunitou, regiónom, národom, Európou a globálnou spoločnosťou.

Opísať ako chápu respondenti občianstvo, vysvetliť predovšetkým rozsah dopadu občianstva na sociálne povinnosti a občiansku participáciu, nároky a práva vyplývajúce z narodenia a pôvodu, národne alebo etnicky založené občianstvo, ako oplyvňuje občianstvo začlenenie alebo vylúčenie, ako sa prejavuje tolerancia alebo šovinizmus a rasizmus.

Zdokumentovať orientácie respondentov na migráciu a transnárodné prepojenia prostredníctvom toho ako vnímajú svoju rodinnú históriu, túžby a pocity spojené s kompetentnosťou na uskutočnenie medzinárodnej mobility, skúseností a vnímanie migrantov vo svojom regióne a mimo svojho regióna / národa.

Preskúmať variácie orientácie na európske občianstvo podľa národnosti a regiónu, v ktorom bývajú, podľa pohlavia, profesných kariér a sociálnych okolností.

Európska identita nie je ľahký výskumný problém a je otázne, aké výskumné metódy a techniky sú vhodné na získavanie relevantných informácií. Aj preto pri skúmaní postojov o kultúrnej diversite, sme v našom dotazníku nevyužili indikátory, ktoré by sa mohli čítať alebo interpretovať ako jednoznačne rasistické. Skôr sme sa snažili opýtať mladých ľudí z 10 miest Európy (rok 2002), či súhlasia s istými výrokmi, ktorých akceptovanie alebo odmietnutie ich nemôže jednoznačne označiť alebo jednoznačne vidieť ako rasistu.

Výroky, ktoré sme použili vo výskume, sú nasledovné: „má tu žiť menej ľudí rozličných národností“, „je lepšie pre našu krajinu, ak tu žijúci zdieľajú rovnaké tradície a zvyky“ a „etnické minoritné kultúry sú dobré pre kultúru našej krajiny“. Súčasne sme použili celú batériu rozličných typov výskumných indikátorov k otázke o imigrácii a štátnom občianstve.

Tento okruh zahrňuje otázku: „Podľa Vášho názoru, mali by nasledujúce skupiny ľudí byť akceptované do (názov krajiny) bez žiadnych reštrikcií, byť akceptovaní s nejakými reštrikciami alebo nebyť akceptovaní?“

Respondentov sme sa potom opýtali na rozličné kategórie imigrantov: z členských krajín EU, z nečlenských krajín EU, z neeurópskych krajín.

Dôvody, uvádzané pri imigrácii: hľadanie práce, azyl z dôvodov porušenia ľudských práv. Tiež sme zisťovali názory na kritériá, s ktorými by sa mali vyrovnať ľuďia hľadajúci občianstvo v ich krajine.

Výskum umožnil hovoriť s niektorými respondentami hlbšie v pološtrukturovanom rozhovore. Takéto semi-štrukturované rozhovory viac umožňujú zistiť ako ľudia vnímajú samých seba a lepšie poznáme ich interpretácie tak komplikovaných otázok. Kombinácia kvalitatívnych a kvantitatívnych údajov je prakticky silná najmä vtedy, ak sa zaoberá tak senzitívnou a náročnou témou.

Výsledky výskumu

Dojem, že imigranti, ktorí nie sú integrovaní, sa stávajú hrozbou, sa čoraz viac spája s myšlienkou, že niektorí sa nechcú integrovať, často kulminujú v mentalite, ktorá uprednostňuje „Európu“ ako pevnosť.

V každej krajine, tiež v Bratislave, komentáre tohto druhu sú viac bežné o Rómoch a nie o imigrantoch. Slovensko v porovnaní s inými krajinami, ale najmä takými mestami ako sú Manchester, Madrid, Viedeň a Praha nemá tak početné etnické komunity utvorené z imigrantov. Výnimku tvorí čínsko-vietnamská komunita, ktorá je integrovaná „sama pre seba“ a poskytuje špecifické kulinárské a obchodné služby obyvateľstvu. Slovensko má predovšetkým vlastných Rómov, ktorí predstavujú obdobnú výzvu integrácie ako v iných krajinách Turci, Marokánci, Alžírčania, Čečenci, Makedónci.

Bratislava a Slovensko sú konfrontované s problematikou Rómov, ktorých médiá obviňujú zo zneužívania výhod sociálného a zdravotného systému. Ich flexibilné reakcie na objavené možnosti ekonomickej azylovej turistiky v Európe mali nečakaný dopad na znovuzavedenie vízovej politiky členských krajín EU voči Slovensku. Tento „citlivý trest“ od členských krajín EU za neschopnosť vlády SR účinne riešiť túto situáciu sú príčinou relatívne vysokej popularity predstaviteľov Slovenskej národnej strany, ktorí „jadrným“ spôsobom artikulujú pocity bezradnosti väčšinového obyvateľstva. Médiá im poskytujú neobyčajne veľký priestor.

Odporúčania výskumu

V týchto kontextoch populizmus získava cirkuláciou negatívnych stereotypov o tých „iných“. Pre niektorých respondentov súťaž o zamestnanie, ťažkosť pri získavaní sociálnych výhod alebo skutočnosť, že sa stane obeťou zločinu, občas rezonuje s „imigrantmi“ , ktorých takto jednostranne negatívne vykresľujú médiá. Značí to, že niekedy zisťujeme „naučené“ rasistické postoje a niekedy lokálne skúsenosti utvárajú kultúrno-politické pozadie na „artikuláciu“ rasistických postojov.

Z hľadiska výchovy a vzdelávania detí a mládeže v škole či mimo školy je dôležité aká strategická koncepcia Európskej únie sa presadí a akú budeme podporovať. Výskum problematiky mladých ľudí a ich európskej identity prináša informácie, ktoré nie celkom jednoznačne potvrdzujú, ktorá zo spomínaných troch sa uplatní. Skôr sa zdá, že pre niektoré imigrantské vlny a kultúry bude musieť predstavovať Európa „pevnosť“ a mali by zostať radšej za jej hradbami. Iné imigrantské kultúry sa dokážu úspešne integrovať a iné sa dokonca presadia ako svojrázne obohatenie európskej multikultúrnej spoločnosti.

Typ výberu, zber a vzorka

Vzorka: Praha N = 396 a Bratislava = 397 mladých ľudí vo veku od 18 do 24.
Kontrolná skupina: Praha N = 89 a Bratislava N = 98 mladých ľudí vo veku od 18 do 24.

Mnohostranné preskúmanie európskej identity a občianstva medzi mladými mužmi a ženami v strategicky vybraných národoch a regiónoch. Vybrané oblasti sú v štyroch pároch národov, alebo štátov a regiónov, s kontrastnou históriou kultúrneho nasmerovania pre alebo proti Európskej identite a účasťou na budovaní národne a etnicky založeného občianstva:

Viedeň a oblasť Bregenz Vorarlberg: Rakúsko;
Madrid a Bilbao: Španielsko;
Chemnitz a Bielefeld: Nemecko;
Bratislava a Praha: Slovenská republika a Česká republika;
Edinburgh, Škótsko a Manchester, Anglicko: Veľká Británia.

Použité nástroje na získanie empirického materiálu boli dva: štrukturovaný dotazník – kvantitatívna metodika (administrovaný ako interview) a pološtrukturované interview – kvalitatívna metodika. Účelom tejto kombinácie bolo nielen zaistiť maximálne možnú dosiahnuteľnú komplexnosť údajov, ale graduálne nasadenie týchto nástrojov súčasne umožnilo (aspoň v obmedzenom rozsahu) cielené a kolektívne orientovanie pološtrukturovaného interview na tie oblasti, ktoré boli neuspokojivo či nedostatočne pokryté údajmi z dotazníka.

Vzorka, na ktorej boli tieto dve metodiky použité, bola, prirodzene, odlišná; pološtrukturované interview bolo realizované na cca 6% vzorky z dotazníka, celkovo 224 pološtrukturovaných interview v desiatich lokalitách Európy. Keďže celková vzorka participantov projektu, ktorým bol administrovaný kvantitatívny dotazník, sa skladala z dvoch skupín – náhodný reprezentatívny výber (cca 4000 participantov) a „elita“ (VŠ študenti odborov s perspektívnou EU kariérou – jazyky, medzinárodný obchod a pod. – cca 1000 participantov) boli prirodzene participanti pre interview vyberaní z oboch týchto podskupín.

Abstract in english

The research „The Orientations of Young Men and Women to Citizenship and European Identity“ funded by the European Commission. The project combined both quantitative (survey – summer and autumn 2002) and qualitative (in depth-interviews – spring and summer 2003) methods to enable insight into young adults´ (aged 18-24) constructions of regional, national and European identities and their perceptions of Europe and the EU. The research was undertaken in 10 sites in 6 European countries: Manchester and Edinburgh (the UK), Madrid and Bilbao (Spain), Vienna and Bregenz area of Vorarlberg (Austria), Chemnitz and Bielefeld (Germany), Bratislava (Slovakia) and Prague (Czech Republic). For more on the project as a whole see www.sociology.ed.ac.uk/youth

Contact: machacek@chello.sk