Identifikačný list výskumu ID: DAVM 009

Autor výskumu: OECD, prostredníctvom konzorcia vedeného Austrálskou radou pre výskum vo vzdelávaní (ACER), expertných skupín pre jednotlivé oblasti (čitateľskú gramotnosť – REG, matematickú gramotnosť – MEG, prírodovednú gramotnosť – SEG), národných koordinačných centier a národných koordinátorov štúdie, ako aj riadiaceho výboru pre štúdiu PISA (PGB)
Obdobie zberu dát: jar 2002 (pilotná štúdia), 7. – 15. 4. 2003 (hlavný výskum)
Zber dát: ŠPÚ (ŠPÚ zodpovedal aj za adaptáciu a preklad používaných nástrojov: testov, dotazníkov, pokynov pre školských koordinátorov štúdie, pokynov na administráciu nástrojov štúdie a pokynov na hodnotenie, ďalej zabezpečil výberovú vzorku v spolupráci s ÚIPŠ a ACER, spracovanie údajov, tvorbu databáz a výstupy na národnej úrovni)
Riešiteľský tím ŠPÚ: Paulína Koršňáková, PhD. (národná koordinátorka štúdie OECD PISA od leta 2002), Ing. Alena Tomengová (národná koordinátorka štúdie OECD PISA 2003 od roku 2001 do leta 2002 a v roku 2004 zástupkyňa SR v PGB), Ing. Martin Swan (data entry manager štúdie, zodpovedný za štatistické výstupy na národnej úrovni).

Abstrakt

V roku 2003 sa štúdia OECD PISA uskutočnila v 46 krajinách sveta a v apríli 2003 sa do štúdie prvý krát zapojilo takmer 7500 15-ročných žiakov z 282 škôl všetkých typov, zo všetkých regiónov Slovenska (pre úplnosť treba uviesť, že pilotné testovanie, ktorého cieľom bolo overiť používané nástroje – úlohy, testy, dotazníky, zachytiť všetky typy žiackych odpovedí a zdokonaliť pokyny na ich hodnotenie, sa uskutočnilo o rok skôr). Reprezentatívny a stratifikovaný výber našich školákov nám umožňuje zovšeobecniť získané výsledky na celý náš vzdelávací systém, a tak ho porovnať s výsledkami ostatných zúčastnených krajín. PISA úlohy nevychádzajú z osnov, ani nezisťujú, ako žiaci v jednotlivých krajinách ovládajú učebnú látku. Žiaci sa v škole nemôžu naučiť všetko, čo budú v dospelosti potrebovať, musia však získať schopnosť použiť to, čo vedia, v praxi a samostatne sa vzdelávať. Na to potrebujú základy, ktoré im dáva čitateľská gramotnosť, matematická gramotnosť (ťažisko štúdie v roku 2003), prírodovedná gramotnosť a riešenie problémov. Výsledkami štúdie na národnej úrovni sa zaoberá niekoľko publikácií dostupných na www stránke ŠPÚ.

Konštrukcia výberovej vzorky

Požadovaná cieľová populácia pre projekt OECD PISA pozostáva v každej krajine z 15-ročných žiakov a študentov navštevujúcich aspoň 7. ročník.

Požadovaná cieľová populácia je určená tak, aby poskytla obraz o výsledkoch vzdelávacieho systému na sklonku povinnej školskej dochádzky. Definícia populácie 15-ročných závisela od dátumu testovania. Na Slovensku sa uskutočnilo v dňoch od 7.4.2003 – 18.5.2003 a testovaní študenti boli narodení v roku 1987.

Išlo o dvojstupňový stratifikovaný výber.

Explicitnými premennými boli: kraj (8 krajov), program (ZŠ, SŠ), veľkosť školy -podľa počtu žiakov, narodených v roku 1987 (veľká – 36 a viac, malá 18 – 35, veľmi malá do 17).

Implicitnými premennými boli: jazyk (SJ, MJ), typ školy (ZŠ, ŠZŠ, 8G, 4G, SOŠ, SOU, OU), zriaďovateľ (štátna, súkromná, cirkevná).

Na ich základe bolo vytvorených 20 strát (PISA_STRAT)

01-08 základné školy veľké podľa kraja, 09 – malé základné školy cez všetky kraje, 10 – veľmi malé zákl. školy cez všetky kraje.

11-18 stredné školy veľké podľa kraja, 19 – malé stredné školy cez všetky kraje, 20 – veľmi malé stredné školy cez všetky kraje.

Z cieľovej populácie mohli byť vylúčené určité skupiny škôl, kritériá na takéto vylúčenie však boli veľmi prísne. U nás boli vylúčené školy bez 15 ročných študentov (70 škôl), časť špeciálnych škôl (146 škôl), ako aj študenti s vyučovacím jazykom iným ako slovenským alebo maďarským (55 študentov). Celková cieľová populácia bola potom 81 132, čo predstavovalo 98,8 percenta z celkovej populácie 15 ročných. Z tohto čísla sa vychádzalo pri určení vzorky pre Slovenskú republiku. Školy boli zoradené podľa veľkosti a proporčne k celkovej populácii, určený počet vybratých škôl bol 193 škôl s počtom žiakov 5250. Vzhľadom na dopredu určenú stratifikáciu podľa krajov bol tento počet rozšírený na 288 škôl. Išlo tu o požiadavku národného centra získať z výskumu reprezentatívne výsledky podľa krajov.

Pri tvorbe obrazu o základnom súbore (populácia 15 ročných žiakov v SR) sme vychádzali z údajov poskytnutých ÚIPŠ. Išlo o databázu všetkých základných a stredných škôl spolu s počtom 15 ročných študentov v roku 2002 (čiže vlastne o rok starších ako bola cieľová populácia).

Aby testovanie prebehlo úspešne, do výskumu sa muselo zapojiť 85 percent z oslovených škôl. Z týchto škôl bolo vybratých náhodným výberom 35 žiakov (alebo menej). Vyžadovala sa účasť aspoň 80 percent vybratých žiakov.

Štúdie sa zúčastnilo 7346 žiakov z 281 škôl.

Metodika zberu dát

Žiaci vyplňovali testovacie zošity a dotazníky, riaditeľ školy školský dotazník. Testovacie zošity obsahovali otázky, týkajúce sa:

Matematická gramotnosť štúdie PISA 2003: (50 % testovacieho času)

ZISTENIA

  • Priemer SR v tejto oblasti sa štatisticky neodlišuje od priemeru OECD;
  • Dosiahnuté výsledky našich žiakov boli v oblastiach, na ktoré kladú dôraz naše učebné osnovy, nadpriemerné;
  • Slabé výsledky dosiahli žiaci v riešení úloh z oblastí, s ktorými sa na hodinách matematiky nestretávajú (napr. z pravdepodobnosti a štatistiky).

ODPORÚČANIA

  • Poskytnúť žiakom väčší priestor pre riešenie problémov a na argumentáciu;
  • Tvoriť nové úlohy a zbierky úloh, ktoré sú vsadené do reálneho života a poskytujú priestor na aplikáciu vedomostí;
  • Zmeniť učebné osnovy a prepracovať vzdelávacie štandardy pre základné školy;
  • Podchytiť nadaných žiakov;
  • Hľadať príčiny rozdielov vo výkonoch medzi dievčatami a chlapcami.

Čitateľská gramotnosť štúdie PISA 2003:

ZISTENIA

  • Priemer SR v tejto oblasti je štatisticky významne pod priemerom OECD;
  • Otázky k nesúvislým textom boli pre našich žiakov veľmi obtiažne, v našich školách sa zrejme málo pracuje s grafmi, tabuľkami a formulármi;
  • Žiaci mali problém zostaviť samostatnú odpoveď, často neodpovedali na otvorené otázky;

ODPORÚČANIA

  • V príprave budúcich učiteľov zaradiť metodiku rozvoja čitateľských zručností do učebného plánu všetkých poslucháčov;
  • Zlepšiť podmienky na rozvoj čitateľskej gramotnosti žiakov v menších obciach a mestách do 15000 obyvateľov, poskytnúť im viac zdrojov a ľahšiu dostupnosť materiálov;
  • Poskytnúť zvýšenú pomoc školám, kde sa uskutočňuje povinná školská dochádzka detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (zvýšený normatív, poskytovanie stravy zadarmo apod.).
  • Zaviesť diferencovanejší prístup ku žiakom;
  • Vytvárať priestor pre individuálnu prácu so žiakmi a starostlivosť o žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami;
  • Zväčšiť priestor na písomné a ústne vyjadrovanie žiakov;
  • Implementovať úrovne čitateľskej gramotnosti medzi ciele všetkých všeobecno-vzdelávacích predmetov a zapracovať ich do vzdelávacích štandardov s vypracovaním metodiky ich hodnotenia;
  • Venovať väčšiu pozornosť chlapcom ako skupine pri rozvíjaní sústredenosti, dôslednosti a trpezlivosti v rámci úloh v čitateľskej gramotnosti.

Prírodovedná gramotnosť štúdie PISA 2003:

ZISTENIA

  • Celkový výsledok našich žiakov je priemerný napriek vyššej hodinovej dotácii ako je priemer v krajinách OECD;
  • Žiaci mali problém sformulovať odpovede na otvorené otázky;
  • Výsledky žiakov majú silný vzťah k ich úrovni v čitateľskej gramotnosti.

ODPORÚČANIA

  • Klásť väčší dôraz na pochopenie, interpretáciu a hodnotenie poskytnutých informácií, tvorbu záverov.

Riešenie problémov štúdie PISA 2003:

ZISTENIA

  • Slovenská republika v testovaní riešenia problémov skončila signifikantne pod priemerom OECD;
  • Výsledok je jednou z daní za relatívne nízku úroveň čitateľskej gramotnosti našich žiakov.

ODPORÚČANIA

  • Trénovať deti čítať s porozumením rôzne druhy textov na pochopenie podstaty problému a úspešné hľadanie relevantných informácií;
  • Trénovať ako robiť pokusy, učiť sa z chýb.

Žiacky dotazník a dotazník o IKT pozostával z častí: o žiakovi a jeho rodine, o vzdelaní, o škole, o učení sa matematiky, o hodinách matematiky a jej vyučovaní, o školskej dochádzke a používaní informačných technológií.

Zabezpečená bola externá administrácia testu. Žiaci mali na vyriešenie úloh 120 minút a na zodpovedanie dotazníka 45 minút.

Nahrávanie dát

Dáta uvedené v dotazníkoch sa nachádzajú v súbore ziacky.sav a skolsky.sav. Žiacke sú vážené (w_fstuwt), súbor obsahuje okrem uvedených finálnych váh aj 80 replikačných váh (kvôli 2stupňovému výberu vzorky bližšie k váženiu v dokumente).

Z niektorých položiek boli skonštruované pomocou faktorovej analýzy a IRT (bližšie v dokumente (Annex A1: Questionnaire indices) indexy, ktoré tiež dané súbory obsahujú.

Kognitívne dáta získané z testovacích zošitov obsahuje súbor kognitiv.sav. Tie boli sumarizované na škále za domény, ktoré mali priemer 500 a štandardnú odchýlku 100. Každý zúčastnený žiak zodpovedal len na časť úloh. Úlohy sú rôznej obtiažnosti. Proces, používaný v OECD/PISA na zachytenie obtiažnosti a schopností, je Item response theory (IRT). IRT je matematický model, používaný na odhad pravdepodobnosti, že určitá osoba bude na danú úlohu zo špecifikovaného súboru odpovedať správne. Táto pravdepodobnosť sa modeluje na celom kontinuu, ktoré zahŕňa výkon osoby a tiež zložitosť položky, jej obťažnosti. Toto kontinuum obťažnosti a výkonu sa nazýva „škála“. Obtiažnosť položky a skóre študenta sú na tej istej škále. Položky, zachytávajúce schopnosti žiakov, sú označené v súbore ziacky.sav ako tzv. „plausible values“ (bližšie v dokumente).

Data file v SPSS: