Identifikačný list výskumu ID: DAVM 001

Autor výskumu: Macháček Ladislav, Bošňáková Mária Iuventa a UIPŠ v Bratislave
Obdobie zberu dát: 2005-09 -10
Zber dát: ASA, s.r.o., Palisády 19, 814 94 Bratislava 1, Slovenská republika

Abstrakt

V rámci Európskeho roka demokratického občianstva (2005) a v súvislosti s úlohou spracovať podklady pre Národnú správu o informovanosti a participácii mládeže v SR za rok 2005 pre Európsku komisiu uskutočnilli IUVENTA a UIPŠ výskum stredoškolskej a vysokoškolskej mládeže. Jeho poslaním bolo hlbšie preniknúť do problematiky žiackych školských rád a akademických senátov vo výchove mládeže k demokratickému občianstvu. Výskum nadviazal na výskum UIPŠ z roku 2004 s cieľom získať podrobnejšie údaje o systéme zriaďovania školských rád, údaje potrebné k hodnoteniu ich činnosti, získanie informácií o dobrých príkladoch z fungovania žiackych školských rád na škole. Výskum vysokoškolákov umožnil po prvý krát sledovať fungovanie a aktivity akademických senátov na slovenských vysokých školách. Súčasne poskytol údaje potrebné k zisteniu či študenti-členovia žiackych školských rád prejavujú schopnosť realizovať svoje skúsenosti občianskej a politickej participácie na vysokých školách.

Výskum (pozri dotazník) priniesol poznatky k objasneniu trendov participácie mladých ľudí na občianskom živote konfrontujúc názory a postoje, správanie a kompetencie:

  1. Politická socializácia,
  2. Politická a občianska participácia,
  3. Politické znalosti,
  4. Občianska participácia v škole,
  5. Sociálno-demografické údaje.

Výsledky

Reprezentatívny sociologický výskum študentov stredných a vysokých škôl, ktorý sa uskutočnil v októbri 2005 na výskumnej vzorke stredoškolskej (870 resp.) a vysokoškolskej (829 resp.) mládeže, priniesol zaujímavé poznatky o ich participácii na samosprávnom živote školy. Participácia študentov nadobúda klasickú podobu – najviac študentov strednej školy vie, že na škole existuje žiacka rada (75-80%), podstatne menej sa osobne zúčastňuje na jej rokovaniach, ešte menšia časť sa zúčastňuje na voľbách (30%), najmenej študentov sa uchádza o kandidatúru (11%) a skutočne aj pracuje v samosprávnych orgánoch školy. V tom je však podstata fungujúcej zastupiteľskej demokracie. Typológia študentov potvrdila, že medzi študentmi pôsobí skupina zameraná na rozvíjanie skupinového života mládeže, ktorá predstavuje akési „jadro organizátorov“. Predstavuje približne 8-9% z celkovej vekovej kohorty. Z tejto skupiny až 28% študentov kandidovalo vo voľbách do ŽSR. Študenti zaradili medzi svoje očakávania na činnosť ŽSR: oblasť služieb na škole a mimoškolské záujmové aktivity, ale aj potrebu rozvíjať študentskú odbornú a vedeckú činnosť, úlohu vybaviť školy modernou didaktickou technikou.

Odporúčania

  1. Uskutočniť regionálne stretnutia zástupcov ŽSR a AS v sídlach krajských miest na tému „dobré príklady“ školskej samosprávy pod patronáciou VUC v priebehu roka 2006
  2. Uskutočniť celoslovenskú konferenciu študujúcej mládeže na tému SAMOSPRÁVNOSŤ a výchova k demokratickému občianstvu na stredných školách v SR
  3. Metodické stretnutie učiteľov občianskej výchovy a náuky o spoločnosti s členmi ŽSR (študentov i tútorov z vedenia školy) o kurikulárnej inovácii z aspektu prípravy žiakov základných a stredných škôl na občiansku participáciu.
  4. Zopakovať výskum s obdobnou metodikou v roku 2007, aby sa potrdili získané poznatky a prípadne identifikovali trendy ako výsledok rozvinutia metodickej práce so ŽSR. Posunúť jeho ťažisko na zisťovanie spolupráce školy so zastupiteľskými štruktúrami v jej sídle a regióne.

Publikácie

Macháček L.: Participácia študentov na samospráve stredných a vysokých škôl Slovenska : (sociologický výskum) Bratislava : Iuventa, 2005. – 58 s. – ISBN 80-8072-045-2.

Macháček L.: Žiacke školské rady: neformálne vzdelávanie k demokracii. Mládež a spoločnosť 2006,č.1

Typ výberu, zber a vzorka

Výberovú vzorku, zber údajov a ich spracovanie v SPSS programe na základe výberového konania zabezpečovaného Iuventou zrealizovala Agentúra sociálných analýz ASA , s. r.o. v Bratislave.

1. Konštrukcia výberovej vzorky: Stanovený rozsah výberovej vzorky pre zber dát bol 900 respondentov pre stredoškolskú a 900 respondentov pre vysokoškolskú mládež denného štúdia. Vzorky sú na sebe nezávislé. Výberové vzorky boli konštruované ako kvótne podľa výberových znakov.

  • Stredné školy: kraj SR, veľkosť trvalého bydliska respondenta, typ navštevovanej strednej školy, ročník a pohlavie respondenta.
  • Sledované znaky: vek bol stanovený ako sledovaný znak, pretože u žiakov stredných škôl denného štúdia je viazaný na ročník štúdia.
  • Vysoké školy: kraj SR, typ vysokej školy – podľa fakúlt, navštevovaný ročník, pohlavie respondenta.
  • Sledované znaky: veľkosť trvalého bydliska respondenta, forma bývania respondenta – internát, privát, denná dochádzka, trvalé bydlisko v mieste štúdia, vek.

2. Metodika zberu dát: Terénny zber dát uskutočnila anketárska sieť Agentúry sociálnych analýz „ASA“, s.r.o. Reálne sa na zbere dát podielalo 202 anketárov pre stredné a pre vysoké školy 207 anketárov. Kontakt agentúry s anketárskou sieťou sa uskutočnil poštovým stykom po predbežnom telefonickom avíze. Poštová zásielka pre každého anketára obsahovala rozpis výberovej kvóty pre každeho anketára s určeným počtom rozhovorov k realizácii. Kontakt s respondentmi zo stredných škôl sa uskutočnil v ich domácnostiach.V prípade úspešného kontaktu a súhlasu s realizáciou výskumného rozhovoru v domácnosti nasledoval výskumný rozhovor. Podmienkou bola neprítomnosť tretej osoby pri realizácii rozhovoru. Kontakt s respondentmi vysokých škôl sa uskutočnil v domácnostiach respondentov , na vysokoškolských internátoch a tiež v priestoroch vysokých škôl, avšak vždy v neformálnom prostredí. V prípade úspešného kontaktu a súhlasu s realizáciou nasledoval výskumný rozhovor.

3. Termín zberu dát: Stredné školy od 19. 9. do 12. 10. 2005. Vysoké školy od 2.10. do 25. 10. 2005

4. Vyhodnotenie záznamov o priehehu výskumných rozhovorov: K povinostiam každého anketára patrilo urobiť záznam o uskutočnených rozhovoch. V rámci záznamu bolo požadované uviesť hlavný dôvod odmietnutia rozhovoru – ak taká skutočnosť po úvodnom kontakte nastala. Rozhovor odmietlo 90 stredoškolákov (z toho až 25 pre veľký počet otázok) a 106 vysokoškolákov (z toho 21 pre nedostatok času). Po každom odmietnutí rozhovoru následovalo vyhľadanie, kontakt a rozhovor s daľším respondentom.

5. Nahrávanie dát: Dáta uvedené v dotazníkoch boli nahrávané do systémového súboru SPSS zrkadlovo, ako nevážené. Získané numerické údaje (napr. vek) boli nahrávané v podobe uvedenej respondentom (nekategorizované).

Citácia:
IUVENTA: Participácia a samosprávnosť 2005 / október 2005

Dostupnosť dátového súboru:
 prístupný pre verejnosť od roku 2007

Data file v SPSS:

Ďalšia dokumentácia: