Identifikačný list výskumu ID: DAVM 004

Autor výskumu: Ústav informácií a prognóz školstva v Bratislave, Mgr. Marcela Bieliková
Obdobie zberu dát: 2005-05
Zber dát: ASA, s.r.o., Palisády 19, 814 94 Bratislava 1, Slovenská republika

Abstrakt

Ústav informácií a prognóz školstva, Odbor mládeže a športu riešil v rokoch 1996, 1999, 2002 a 2005 výskumné úlohy: „Sociálno-patologická problematika mládeže v SR“ a „Sociálno-politická problematika mládeže v SR“. Ich zadávateľom je Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Odbor detí a mládeže. Úlohy majú kontinuálny charakter, opakujú sa v pravidelných trojročných intervaloch a poskytujú podmienky pre komparáciu získaných údajov a načrtnutie tendencií vývoja názorov a postojov mladých ľudí na sledované oblasti.

Výskumná úloha Sociálno-politická problematika mládeže v SR si v súvislosti s potrebou poznania názorov mladých ľudí na súčasné problémy spoločnosti a ich ochotu participovať na riešení týchto problémov, kladie za cieľ analyzovať názory mladých ľudí na niektoré závažné spoločenské problémy, ako je dodržiavanie ľudských práv a práv dieťaťa, názory na demokraciu v našom štáte a dôveryhodnosť jednotlivých inštitúcií a subjektov, občiansku participáciu a politickú orientáciu, zistiť mieru spoločenskej angažovanosti mladých ľudí a úroveň ich právneho vedomia. Jej cieľom je zároveň zmapovať úroveň poznania mladých ľudí v oblasti štátnej politiky mládeže.

Výsledky a odporúčania výskumu

Na základe získaných výsledkov realizovaného výskumu sociálno-politickej problematiky mládeže a ich komparáciou s výsledkami rovnakého výskumu v rokov 1996, 1999 a 2002 sme dospeli k nasledovným zisteniam:

  • Najdôveryhodnejšia je podľa názoru mladých ľudí armáda a prezident, ktorým vyslovilo dôveru takmer 60,0% respondentov. Približne polovica oslovených mladých ľudí vyjadrila dôveru cirkvi a mládežníckym združeniam. Pri ostatných inštitúciách prevláda u mladých ľudí skôr nedôvera. Najvyššiu nedôveru vyjadrili skúmaní respondenti Vláde SR (70,7%), Národnej rade (69,5%) a Policajnému zboru SR (65,2%) Pritom mladí ľudia najviac „vôbec nedôverujú“ Národnej rade SR a Vláde SR. Výsledky výskumu teda jednoznačne potvrdili skutočnosť, že mladí ľudia prejavujú značnú nedôveru a skepsu voči rozhodovaniam vlády a parlamentu. Z uvedeného hľadiska potom hľadia na svoju budúcnosť skôr pesimisticky ako optimisticky. Najvyššie percento (35,4%) mladých ľudí nevedelo posúdiť práve dôveryhodnosť voči mládežníckym združeniam. Tento fakt korešponduje s už niekoľkoročnou proklamáciou nízkej organizovanosti mladých ľudí a nedostatočnou informovanosťou o činnosti mládežníckych združení.
  • Angažovanosť mladých ľudí vo veciach verejných sme skúmali prostredníctvom otázok, sledujúcich mieru záujmu o politické udalosti u nás, hospodársku situáciu, informácie zo zahraničia a dianie v mieste bydliska. Mládež sa zároveň vyjadrila k svojej účasti na verejnom živote spoločnosti. Záujem o politické udalosti, hospodársku situáciu, o dianie v mieste bydliska a informácie zo zahraničia, považujeme za výrazný prejav spoločenskej angažovanosti mladých ľudí. Veľký záujem o politické udalosti u nás prejavilo 7,4% oslovených mladých ľudí a takmer polovica (44,3%) sa o politické udalosti zaujíma primerane. Každý tretí respondent sa politickým udalostiam venuje málo a 15% im nevenuje žiadnu pozornosť. S vekom a vzdelaním rastie záujem o politické udalosti. Zatiaľ čo takmer polovica mladých ľudí najstaršej vekovej kategórie uviedla , že sa o politické udalosti zaujíma primerane, každý štvrtý respondent vo veku 15-17 rokov im nevenuje vôbec žiadnu pozornosť a polovica sa síce o politické udalosti zaujíma, ale len veľmi málo. O politiku sa výrazne častejšie zaujímajú respondenti s už vytvorenými vlastnými rodinami a s vysokoškolským vzdelaním. Približne 20% týchto mladých ľudí sa o politické udalosti zaujíma veľmi a viac ako polovica primerane. Výsledky teda jednoznačne potvrdili fakt, že s výškou vzdelania rastie záujem o politické udalosti v našom štáte.
  • Účasť mládeže na verejnom živote spoločnosti súvisí s celkovým procesom socializácie mladých ľudí. Výsledky výskumu potvrdili, že až 86,3% respondentov sa na verejnom živote spoločnosti aktívne nezúčastňuje. Pravidelnú účasť uviedlo len 5,0% oslovených mladých ľudí a 8,8% pripustilo, že sa na verejnom živote zúčastňujú príležitostne. So zvyšujúcim sa stupňom ukončeného vzdelania rastie aktivita mladých ľudí vo verejnom živote.
  • Politická orientácia mládeže sa sledovala otázkou, kam by sa respondenti svojimi názormi a postojmi zaradili na stupnici politickej orientácie. Takmer polovica oslovených mladých ľudí sa nevedela politicky zaradiť a štvrtina uviedla politický stred. V ostatných odpovediach mala miernu prevahu ľavicová orientácia pred pravicovou, a to na rozdiel od výsledkov z roku 2002, kedy u mladých ľudí mierne dominovala pravica nad ľavicou. Ak však sledujeme len skupinu respondentov politicky zaradených na stupnici, zistíme, že každý druhý oslovený volil politický stred, približne 21% skôr naľavo a 18,8% skôr napravo. Takmer 7% mladých ľudí volilo jasnú pravicu a 3,8% jasnú ľavicu. Potvrdil sa tak fakt, že hoci jednoznačne pravicovo orientovaných mladých ľudí je viac ako jednoznačne ľavicových, celkovo mladí ľudia demonštrovali svoj príklon skôr k ľavici ako pravici. So stúpajúcim vekom rastie schopnosť politického začlenenia sa mladých ľudí. Do skupiny politicky nezaradených patrilo až 63,3% 15-17 ročných respondentov, 45,8% mladých vo veku od 18 do 22 rokov a 31,6% najstarších respondentov. Výsledky respondentov, zaradených na politickej stupnici vo vzťahu k typu navštevovanej školy dokumentujú, že politický stred volilo najviac študentov gymnázií , ľavicovo orientovaní sú najmä študenti stredných odborných škôl, zatiaľ čo študenti vysokých škôl sa prikláňajú skôr k politickej pravici. Títo mladí ľudia zároveň najčastejšie zo všetkých volili jasnú pravicu. Komparáciou údajov o politickej orientácii mládeže za roky 1996 až 2005 sa potvrdila vzrastajúca schopnosť mladých ľudí sa politicky zaradiť, a s tým súvisiaci zvyšujúci sa záujem mladých ľudí o politické dianie u nás. Výraznejší nárast zaznamenala u skúmaných mladých ľudí politická ľavica, a to najmä orientácia skôr naľavo a zároveň politický stred. Uvedené skutočnosti úzko súvisia s celkovou politickou situáciou v spoločnosti.
  • V tejto súvislosti nás zároveň vo výskume zaujímalo, či by sa skúmaní respondenti zúčastnili na voľbách v prípade, že by sa konali budúci týždeň. Približne 28% mladých ľudí potvrdilo jednoznačný súhlas s účasťou na prípadných voľbách, 24,7% by s najväčšou pravdepodobnosťou išli voliť, avšak každý druhý oslovený zaujal nerozhodné stanovisko. Dôležité je zistenie, že približne 15% mladých ľudí nášho výskumného súboru by sa volieb určite nezúčastnilo a 12,8% pripúšťa skôr neúčasť ako účasť. Zistené skutočnosti v porovnaní s výsledkami za rok 2002 potvrdili takmer identické výsledky. Zároveň však mierne vzrástol počet tých, ktorí potvrdili jednoznačnú účasť i tých, ktorí by sa volieb určite nezúčastnili.
  • Z výskumného súboru bolo 1,5% členom politickej strany a toto percento oproti výsledkom z predchádzajúcich rokov neustále klesá. Výsledky kontinuálneho sledovania členstva mladých ľudí v politických stranách a hnutiach tak zaznamenávajú permanentný pokles. Členstvo v mládežníckych organizáciách, resp. záujmových združeniach uviedlo 5,7% mladých ľudí a zistené percento je na úrovni minulého výskumného zisťovania. Je zrejmé, že proces individualizácie sa v tejto oblasti prejavuje nízkou účasťou mládeže na spoločenskom a politickom živote.
  • Zistené opätovne nízke percento členstva v politických a mládežníckych organizáciách potvrdilo už existujúci fakt, že u mladých ľudí celkovo prevláda nízka spoločenská angažovanosť. Príčin nízkeho záujmu o činnosť mládežníckych organizácií, resp. záujmových združení, je niekoľko. V rámci možností sme sa snažili zistiť, čo by podľa mladých ľudí najviac prispelo k spopularizovaniu činnosti mládežníckych organizácií. Každý tretí respondent sa domnieva, že je potrebné dôslednejšie zohľadňovať potreby a záujmy mladých ľudí, takmer štvrtina mladých ľudí zdôrazňuje predovšetkým atraktívnejšie a zaujímavejšie akcie, 22,2% poukazuje na nutnosť zlepšenia materiálno-technických a priestorových podmienok a 23% kladie dôraz na lepšiu propagáciu činnosti mládežníckych združení. Určité rozdiely v preferovaní konkrétnych spôsobov spopularizovania činnosti mládežníckych organizácií sa potvrdili vzhľadom na vek a veľkosť bydliska skúmaných respondentov. Výsledky preferencie názorov na spopularizovanie činnosti mládežníckych organizácií za sledované roky sú v podstate totožné. K rozdielom došlo len v súvislosti s poradím jednotlivých foriem. Súčasní mladí ľudia väčší dôraz kladú na zlepšenie propagácie činnosti a menej pociťujú potrebu zlepšenia podmienok pre samotnú činnosť združení. Je teda na nich, aby práve atraktívnejšími a zaujímavejšími akciami dostatočne zohľadňovali záujmy a potreby mladých ľudí a pritiahli viac mladých ľudí do aktívnej participácii na živote spoločnosti. Je potrebné sústrediť pozornosť na propagačnú činnosť jednotlivých občianskych združení, na koordináciu ich činností s ostatnými subjektmi tretieho sektora, ktoré pracujú s deťmi a mládežou, nakoľko sa táto činnosť na miestnej úrovni prirodzene prelína a ovplyvňuje.
  • Rozdielnosť v chápaní demokracie v spoločnosti úzko súvisí s hodnotením spokojnosti mladých ľudí s úrovňou demokracie u nás. Spokojnosť s úrovňou demokracie vyjadrilo 32,8% skúmaných respondentov. Väčšina mladých ľudí však vyjadrila nespokojnosť. Spokojnosť s demokraciou v našej spoločnosti vyjadrili viac ženy ako muži. Na druhej strane sú to najmä muži, ktorí zo súboru respondentov, vyjadrujúcich jednoznačnú nespokojnosť s uplatňovaním demokracie v našom štáte, častejšie zaujali tento postoj. Spokojnosť s úrovňou demokracie najčastejšie vyjadrovali študenti vysokých škôl. U týchto respondentoch tak prevláda pozitívne hodnotenie demokracie u nás nad negatívnym. Prevládanie nespokojnosti nad spokojnosťou je tak príznačné pre všetky podskupiny žiakov s výnimkou už spomínanej skupiny študentov vysokých škôl. Je teda zrejmé, že výška vzdelania pozitívne vplýva na hodnotenie úrovne demokracie v spoločnosti. Spokojnosť, resp. nespokojnosť s úrovňou demokracie v našom štáte úzko súvisí aj s vekom skúmaných mladých ľudí. So zvyšujúcim sa vekom respondentov rastie nespokojnosť mladých ľudí s úrovňou demokracie. Až 62,2% oslovených vo veku 23 až 26 rokov vyjadrilo nespokojnosť s uplatňovaním demokracie v našom štáte a 32,7% spokojnosť. Je len logické, že z tejto skupiny pochádza najmenej tých, ktorí sa k problému nevedeli vyjadriť. Približne každý piaty respondent najmladšej vekovej kategórie nevedel k problému zaujať stanovisko. Komparáciou údajov za sledované roky skúmania sa potvrdila všeobecná dominancia nespokojnosti mladých ľudí s úrovňou demokracie. Zároveň výsledky v porovnaní s údajmi za rok 2002 dokumentujú určitý pozitívny posun v hodnotení úrovne demokracie. Tak zatiaľ čo mierne klesá počet nespokojných mladých ľudí, rastie percento tých, ktorí sa prikláňajú k skôr pozitívnemu hodnoteniu i mierne stúpa percento jednoznačne spokojných. Zároveň badať aj neustále zvyšujúci sa počet mladých ľudí, ktorí nevedia, resp. nechcú k problému zaujať stanovisko. Komparáciou údajov za obidva výskumy sa potvrdila všeobecná tendencia nespokojnosti mladých ľudí s úrovňou demokracie. Súčasne je zrejmé, že neustále vzrastá percento ako „skôr“ nespokojných respondentov, tak aj veľmi nespokojných. Uvedené percento oproti výsledkom z roku 1999 vzrástlo o viac ako 10%. Na druhej strane sa potvrdil výrazný pokles „skôr“ spokojných respondentov ako aj pokles celkovo nespokojných mladých ľudí s úrovňou demokracie u nás. Komparáciou údajov za sledované roky skúmania sa tak potvrdila všeobecná dominancia nespokojnosti mladých ľudí s úrovňou demokracie. Zároveň výsledky v porovnaní s údajmi za rok 2002 dokumentujú určitý pozitívny posun v hodnotení úrovne demokracie.
  • Hodnotenie úrovne demokracie úzko súvisí aj s názorom respondentov na dodržiavanie ľudských práv a práv dieťaťa. Respondenti zastávajúci názor, že sa ľudské práva v našom štáte dodržiavajú, zároveň kladne hodnotia úroveň demokracie. Na druhej strane každý tretí respondent, vyjadrujúci nespokojnosť s úrovňou demokracie u nás sa domnieva, že ľudské práva a práva dieťaťa sa vnašej spoločnosti nedodržiavajú. Tento silný štatisticky významný vzťah dokumentuje, že existencia demokratickej spoločnosti nie je možná bez dôsledného dodržiavania ľudských práv, ako je právo na život, ľudskú dôstojnosť, právo na slobodu pohybu a myslenia, ale aj náboženského vyznania.
  • Právne vedomie mladých ľudí je na nízkej úrovni. Viac ako polovica respondentov sa domnieva, že ich právne vedomie nie je postačujúce na to, aby dokázali vyriešiť bežný právny problém. Takmer každý piaty oslovený zaujal jednoznačne negatívne stanovisko a 41,1% sa prikláňa skôr k negatívnemu postoju. Spokojných so svojim právnym vedomím bolo len 30,3% mladých ľudí, pričom väčšina z nich je opäť mierne nerozhodná, avšak nasmerovaná skôr k pozitívnemu hodnoteniu a len 4,2% respondentov deklarovalo jednoznačný dostatok právnych vedomostí pre riešenie bežných problémov života. Výsledky potvrdili náš predpoklad, že s výškou veku priamo úmerne rastie spokojnosť respondentov s úrovňou vlastného právneho vedomia. Spokojnosť s úrovňou právneho vedomia tak vyjadrilo 36,2% respondentov najstaršej, 33,6% strednej a 19,3% najmladšej vekovej kategórie skúmaných mladých ľudí. Na druhej strane sú to najmladší respondenti, ktorí najčastejšie vyjadrovali neschopnosť riešiť bežný právny problém a zároveň v najvyššom počte nedokázali zaujať k otázke vlastné stanovisko. Porovnaním výsledkov výskumu sa potvrdila tendencia nárastu počtu respondentov vyjadrujúcich skôr nespokojnosť s úrovňou právneho vedomia a pokles tých, ktorí chápu vlastné právne vedomie za rozhodne postačujúce pre riešenie právnych problémov života. Získané výsledky kontinuálneho výskumu sledovanej problematiky teda poukazujú na nízke právne vedomie, čo mladí ľudia veľmi intenzívne prežívajú. Je potrebné uvedený problém riešiť v rámci celého školského systému, a poskytnúť tak mladým ľuďom dostatok informácií na to, aby dokázali vyriešiť bežný právny problém, s ktorým sa v živote stretnú. Základy právneho vedomia by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť učebných osnov konkrétnych predmetov vo väčšom rozsahu ako je tomu v súčasnosti, a to na všetkých stupňoch vzdelávania.
  • Mladí ľudia sú vystavení mnohým ťažkostiam pri začleňovaní sa do života spoločnosti, pri hľadaní zamestnania, zabezpečovaní bývania, pri trávení voľného času. Na základe získaných poznatkov sme mladým ľuďom položili otázku, či by mohla nastať určitá náprava, uľahčenie v uvedených skutočnostiach v prípade prijatia Zákona o mládeži. Tretina oslovených mladých ľudí sa vyjadrila kladne a polovica nevedela k danému problému zaujať stanovisko. Len približne 13% oslovených je toho názoru, že Zákon o mládeži by situáciu mladým ľuďom v ničom neuľahčil. Skeptickejší sa vo vzťahu k určitej náprave v živote mladých ľudí v súvislosti s prijatím Zákona o mládeži javia mladí muži. Hoci každý druhý oslovený nevedel vyjadriť svoj názor, takmer 15% je presvedčených, že Zákon o mládeži neprinesie mladým ľuďom žiadne úľavy v ťažkostiach, spojených s hľadaním zamestnania, zabezpečovaním bývania a trávením voľného času. Výsledky za sledované obdobia potvrdili rastúcu pesimistickú náladu mladých ľudí a pokles pozitívneho nazerania na riešenie problémov po vypracovaní a schválení Zákona o mládeži. A tak i napriek tomu, že si mladí ľudia uvedomujú potrebu legislatívne upraviť niektoré otázky, bezprostredne sa dotýkajúce mladých ľudí, v nazeraní na jeho prínos sú z roka na rok skeptickejší.
  • O tom, čo by malo byť súčasťou pripravovaného Zákona o mládeži, sa mali možnosť respondenti vyjadriť prostredníctvom predloženého súhrnu zásad. Najvyššiu podporu vyjadrili skúmaní mladí ľudia rozvoju skúmania názorov, postojov a potrieb mládeže a ochrane detí a mladistvých pred ohrozením ich telesného, duševného, sociálneho, mravného a náboženského rozvoja a súčasne podpore súkromných iniciatív a skupín, ktoré sa starajú o ohrozených mladistvých. Mladí ľudia si tak uvedomujú, že skúmanie života mladých ľudí, odhalenie ich názorov, postojov i problémov má podstatný vplyv na formovanie politiky štátu vo vzťahu k deťom a mládeži v dnešnom rýchlo sa meniacom svete a že ochrana pred nežiadúcimi vplyvmi je tou základnou úlohou štátu. Získané výsledky potvrdzujú, že skúmaní mladí ľudia sa vedia erudovane vyjadriť ku konkrétnym aspektom pripravovaného Zákona o mládeži. Vzhľadom na to, že u mladých ľudí je výrazný strach z negatívnych javov, ohrozujúcich život mládeže, vo svojich odpovediach sa zameriavajú predovšetkým na legislatívne zabezpečenie ochrany detí a mládeže.
  • Jednou zo súčastí zákona o mládeži by malo byť aj vymedzenie konkrétnych subjektov, zodpovedajúcich za štátnu politiku vo vzťahu k mládeži. Súčasťou tejto politiky štátu je aj financovanie aktivít mládeže. Najvyššiu mieru účasti na financovaní aktivít mládeže prisúdili respondenti štátu prostredníctvom ministerstiev. Bezprostredne za štátom nasledujú samosprávne orgány miest a obcí. Sponzori by sa na financovaní aktivít mládeže mali podieľať v oveľa menšej miere, obdobne ako domáce a zahraničné mimovládne organizácie a nadácie. Približne tretina mladých ľudí je toho názoru, že výrazný podiel na financovaní aktivít mládeže by mali mať aj medzinárodné detské a mládežnícke organizácie a centrá. Uvedená skutočnosť priamo súvisí s už deklarovanou dôležitosťou medzinárodnej spolupráce a zapojenia sa do medzinárodných aktivít a medzinárodných mládežníckych štruktúr. Pritom však ako ukázali výsledky ťažisko financovania aktivít mládeže by malo ležať predovšetkým na orgánoch štátu ako sú jednotlivé ministerstvá a na samosprávnych orgánoch miest a obcí. Veď je úlohou štátu finančne i morálne podporovať aktivity mladých ľudí a zabezpečiť tak spoluzodpovednosť mladých za budovanie demokratickej, širokej a prosperujúcej spoločnosti. Účasť na demokratickom živote spoločenstva je viac než len právo voliť alebo kandidovať vo voľbách, hoci aj tie sú dôležitými prvkami. Účasť a aktívne občianstvo je o tom mať právo, prostriedky priestor a možnosť, ako aj podporu podieľať sa a ovplyvňovať rozhodnutia a zapojiť sa do činnosti v prospech spoločnosti. Ťažisko financovania aktivít mládeže by malo podľa názorov respondentov ležať predovšetkým na orgánoch štátu, ako sú jednotlivé ministerstvá a na samosprávnych orgánoch miest a obcí. Veď je úlohou štátu finančne i morálne podporovať aktivity mladých ľudí. Na druhej strane za svet budúcnosti sú zodpovední i sami mladí ľudia svojím životom a činmi.
  • S dodržiavaním ľudských práv je všeobecne u nás spokojných 28,0% respondentov. Opačný názor zastáva 39,8% respondentov, 22,2% sa k dodržiavaniu ľudských práv nevie vyjadriť. Názor, že v našom štáte sa v dostatočnej miere uplatňujú všeobecné ľudské práva a vytvára sa priestor pre ich propagáciu a výchovu pripúšťajú najčastejšie respondenti vo veku 18-22 rokov, zatiaľ čo staršie vekové kategórie sú v tomto smere skeptickejšie. Sú to predovšetkým mladí ľudia vo veku 23-26 rokov, ktorí až v 40,5% uvádzajú, že sa u nás všeobecné ľudské práva nedodržiavajú a je vytvorený nedostatočný priestor pre výchovu v ich duchu. Uvedenú skutočnosť podporujú aj výsledky vo vzťahu k typu navštevovanej školy. Zatiaľ čo u respondentov stredných odborných škôl dominuje neujasnenosť názoru, skúmaní mladí ľudia, navštevujúci gymnáziá a vysoké školy, sú v problematike značne skeptickí. Z oboch podsúborov takmer polovica je presvedčených, že u nás sa nevytvára dostatočný priestor na propagáciu a výchovu k ľudským právam. Čím vyššie je vzdelanie skúmaných mladých ľudí, tým vyššie požiadavky sa kladú na spoločnosť v súvislosti s uplatňovaním ľudských práv. Získané výsledky opätovne potvrdili všeobecnú tendenciu poklesu pocitu mladých ľudí, že v našej spoločnosti sa dodržiavajú základné ľudské práva a že sa vytvára priestor pre propagáciu a výchovu v duchu dodržiavania ľudských práv, aj keď oproti roku 2002 nastal mierny nárast v pozitívnom vnímaní.

To, aby mladí ľudia prejavovali záujem a snahu aktívne participovať na formovaní občianskej spoločnosti, ovplyvňuje aj stupeň dôveryhodnosti jednotlivých dôležitých inštitúcií štátu ako sú: armáda, prezident, cirkev, odbory, policajný zbor, súdy a prokuratúra, Národná rada SR, Vláda SR a mládežnícke združenia.

Typ výberu a vzorka

Výberovú vzorku, zber údajov a ich spracovanie v SPSS programe na základe výberového konania a uzavretej zmluvy s UIPŠ zabezpečila Agentúra sociálných analýz ASA , s. r.o. v Bratislave.

  1. Konštrukcia výberovej vzorky: Stanovený rozsah výberovej vzorky pre zber dát bol 1000 respondentov, mladých ľudí v SR. Výberová vzorka bola konštruovaná kvótne podľa výberových znakov a predstavovala reprezentatívny súbor vzhľadom na populáciu mládeže Slovenska.
    Sledované znaky: pohlavie, vek, stav, národnosť, vzťah k náboženstvu a viere, veľkosť trvalého bydliska respondenta, najvyššie ukončené vzdelanie, ekonomická aktivita a typ navštevovanej školy ( vypĺňali len žiaci a študenti) a kraj SR.
  2. Metodika zberu dát: Terénny zber dát uskutočnila anketárska sieť Agentúry sociálnych analýz ASA, s.r.o. Zber dát prebiehal formou riadeného rozhovoru anketára s respondentom v mieste bydliska. Podmienkou bola neprítomnosť tretej osoby pri realizácii rozhovoru.
  3. Termín zberu dát: máj 2005
  4. Vyhodnotenie záznamov o priehehu výskumných rozhovorov: K povinostiam každého anketára bolo vykonať záznam o uskutočnených rozhovoch. V rámci záznamu bolo požadované uviesť hlavný dôvod odmietnutia rozhovoru. Najčastejším dôvodom odmietnutia rozhovoru bol veľký rozsah sledovaných otázok.
  5. Nahrávanie dát: Dáta, uvedené v dotazníkoch, boli nahrávané do systémového súboru SPSS zrkadlovo, ako nevážené. Získané numerické údaje /napr. vek/ boli nahrávané v podobe uvedenej respondentom /nekategorizované/.

Publikácie:
Bielikova M.: Sociálno-politická problematika mládeže v SR, ÚIPŠ, október 2005, s.64

Citácia:
Sociálno-politická problematika mládeže v SR, ÚIPŠ, október 2005
Situačná analýza postavenia mládeže v SR, ÚIPŠ, november 2005

Dostupnosť dátového súboru:
neprístupný pre verejnosť

Dostupnosť metodiky výskumu:
neprístupný pre verejnosť

Podrobnejšie informácie o dátovom súbore a metodike poskytne ÚIPŠ:
oddelenie analýz a výskumu bielikova@uips.sk