Identifikačný list výskumu ID: DAVM 021

Autori výskumu: Ondrej Gallo, Peter Lenčo, Rada mládeže Slovenska
Obdobie zberu dát: október – november 2007
Zber dát: Agentúra sociálnych analýz ASA, s.r.o.

Abstrakt

Cieľom výskumu Rady mládeže Slovenska bolo zistiť, ako mladí ľudia prežívajú voľný čas a aké sú možnosti zvyšovania ich participácie na spoločenskom a občianskom živote. V súvislosti s tým sme sledovali, koľko voľného času mladí ľudia majú, akými aktivitami ho vypĺňajú a aké na to majú podmienky. Zároveň sme zisťovali, aké postoje a názory majú mladí ľudia na organizované prežívanie voľného času a nakoľko sa zapájajú do organizovaných aktivít. Časť výskumu sa zaoberala tým, akými informáciami o možnostiach prežívania voľného času mladí ľudia disponujú a odkiaľ ich čerpajú.

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Zber empirických údajov prebehol v októbri a novembri 2007. Výskumnú vzorku tvorilo 834 mladých ľudí z celého Slovenska vo veku 13 až 27 rokov. Výskum sme realizovali prostredníctvom dotazníkového zisťovania. Zberom dát bola poverená Agentúra sociálnych analýz ASA, s.r.o.

Výsledky výskumu

Mladí ľudia majú počas pracovného dňa v priemere 4 hodiny voľného času. Najviac svojho voľného času venujú oddychu doma, kedy napr. sledujú televíziu, počúvajú hudbu alebo hrajú počítačové hry. Až 54,4% respondentov uviedlo, že takejto forme oddychu sa venujú viac ako hodinu denne. Druhou najčastejšou dennou aktivitou mladých ľudí je stretávanie sa s kamarátmi vonku na dvore, v krčme alebo na diskotéke. Tejto činnosti sa venuje viac ako jednu hodinu denne 45% respondentov. Komunikácii s kamarátmi cez chat, telefón a sms správy venujú mladí ľudia približne rovnaký priestor ako čítaniu a vyhľadávaniu informácií. Najmenej času venujú mladí ľudia „chodeniu po obchodoch“.

Nezamestnaní mladí ľudia, ktorí majú v priemere 7,2 hodín voľného času denne, predstavujú silne rizikovú skupinu. Z hľadiska potreby rozvíjania alebo udržiavania pracovných návykov v čase bez práce je dôležité, aby nezamestnaný mladý človek nevyplnil svoj čas pasívnymi aktivitami. Je preto nevyhnutné venovať im zvýšenú pozornosť.

Mladí ľudia sú relatívne autonómni v rozhodovaní o tom, čo budú robiť vo svojom voľnom čase. Miera nezávislosti klesá, keď si mladí ľudia založia rodinu.

Sieť zariadení a možností pre aktívne prežívanie voľného času je relatívne dobrá. Mladí ľudia ich však využívajú v priemere iba spolovice.

Miera participácie mladých ľudí na spoločenskom a politickom živote spoločnosti sa ukázala ako veľmi nízka. Znepokojujúce je sledovať lineárne klesajúcu participáciu mladých ľudí na živote miestnej komunity v závislosti od miery zapojenia sa a zodpovednosti, ktorá sa od mladých ľudí očakáva. Zarážajúce je zistenie, že v priemere polovica mladých ľudí pri možnostiach zisťujúcich participáciu mládeže na živote miestnej komunity volila odpoveď neviem. Môže to znamenať, že o možnostiach participácie nevedia, resp. u nich nie sú, alebo o participáciu nemajú záujem.

Primárnym zdrojom informácií o možnostiach prežívania voľného času sú pre mladých ľudí ich priatelia a spolužiaci. Internet je druhým najdôležitejším informačným zdrojom. Dôležitým miestom, kde sa mladí ľudia majú možnosť dozvedieť o aktivitách pre svoj voľný čas, je škola.

Približne polovica mladých ľudí vo veku od 13 do 27 rokov nevie, či v ich okolí vyvíjajú aktivity mimovládne organizácie (46,9%), nízkoprahové zariadenia a otvorené kluby (47,2%) a pastoračné centrá alebo zborové domy (39,3%). S ohľadom na veľkosť sídla sa ukazuje, že oproti priemeru je výrazne nižšia neznalosť pôsobenia MVO u respondentov z malých obcí 32,7%, a naopak najvyššia u respondentov z veľkých miest 55,8%.

Svoje členstvo v detských a mládežníckych organizáciách deklarovalo len 5 % mladých ľudí, členstvo v iných MVO deklarovalo 4,9% mladých ľudí. Viac respondentov uviedlo, že je členom náboženskej, resp. cirkevnej organizácie – 11,1%. Vzhľadom na počet mladých ľudí, ktorí deklarujú členstvo v týchto organizáciách, do aktivít, ktoré realizujú, sa zapája podstatne viac mladých ľudí. Na akciách detských a mládežníckych MVO sa zúčastňuje 12,8% opýtaných, v prípade iných MVO je to 12%, a v prípade náboženských/cirkevných organizácií je to tiež takmer 12% respondentov. Vysoká miera organizovanosti mladých ľudí sa ukázala v prípade športových organizácií. Svoje členstvo v tomto type organizácií deklaruje až takmer 26% respondentov.

Z odpovedí respondentov vyplýva, že na jednej strane majú prevažne pozitívne postoje k pôsobeniu a činnosti detských a mládežníckych organizácií, zatiaľ čo na strane druhej majú prevažne negatívny postoj k organizovanosti vo všeobecnosti.

Odporúčania z výskumu

Pre organizácie voľného času detí a mládeže

  • Viac využívať potenciál nezamestnaných mladých ľudí a snažiť sa ich aktivizovať a zapojiť do svojich aktivít.
  • Lepšie informovať o svojej činnosti a aktivitách deti, mládež, ich rodičov a celú spoločnosť.
  • Naučiť mladých ľudí pomenovať, čo na aktivitách v organizácii robia a čo sa naučili.
  • Uistiť sa, že členovia organizácie a účastníci jej aktivít vedia, že organizácia je otvorená ďalším mladým ľuďom a že tam môžu priviesť svojich kamarátov a rovesníkov.
  • Väčšiu pozornosť venovať príprave celorodinných programov a podujatí.
  • Pri budovaní organizačnej identity dbať na to, aby mladí ľudia vedeli, že sú členmi alebo účastníkmi aktivít občianskeho združenia alebo neziskovej organizácie.
  • Pri informovaní o svojich aktivitách nezabúdať na zdôraznenie rozmeru otvorenosti.
  • Organizácia ako priestor pre sebarealizáciu sa mladých ľudí, nie organizátor ich voľného času.
  • Hľadať a v praxi uplatňovať také formy práce s mládežou, ktoré zachytia aj tých mladých ľudí, ktorí majú záujem o aktivity organizácií, ale nechcú byť organizovaní (napr. nízkoprahové alebo otvorené kluby).
  • Posilňovať zručnosti potrebné pre úspešnú participáciu a spoluprácu u mladých ľudí a dôležitých dospelých.
  • Viesť mladých ľudí k plánovaniu si svojho voľného času ako predpokladu jeho aktívneho využívania.

Pre ďalší výskum

  • Doplniť existujúce kvantitatívne údaje o kvalitatívne dáta, ktoré umožnia hlbšie a detailnejšie pochopenie súvislostí, ktoré ovplyvňujú prežívanie voľného času mladými ľuďmi.
  • Identifikovať vhodné formy a nástroje pre efektívnejšie informovanie mladých ľudí o možnostiach prežívania voľného času.
  • Detailne zmapovať činnosť detských a mládežníckych organizácií v oblasti neformálneho vzdelávania, participácie a dobrovoľníctva.

Dostupnosť dátového súboru:
neprístupný pre verejnosť

Dostupnosť výskumných nástrojov:
neprístupné pre verejnosť

Citácia:
Voľný čas a aktívna účasťmládeže na živote spoločnosti. RMS 2007

Data file v SPSS:

Ďalšia dokumentácia: