Identifikačný list výskumu ID: DAVM 019

Autori výskumu: Alžbeta Brozmanová Gregorová, Peter Jusko, Lívia Nemcová, Lenka Vavrinčíková, Patrícia Zolyomiová, Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej BystriciÚstav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR (ďalej iba ÚVVM)
Obdobie zberu dát: 2007
Zber dát: Pedagogická fakulta UMB – zber dát uskutočnili autori/ky výskumu a študenti a študentky PF UMB, ktorí boli vyškolení pre vedenie rozhovorov s mládežníckymi lídrami a líderkami a zástupcami/kyňami organizácií pracujúcich s mládežou v jednotlivých mestách. Spolupráca pri tvorbe koncepcie výskumu a zbere dát sa uskutočnila s Úniou miest Slovenska.

Abstrakt

V mesiacoch september až november 2007 sme (s finančnou podporou MŠ SR prostredníctvom programu IUVENTA v Bratislave) uskutočnili výskum s názvom Mládežnícka politika regiónov a miest na Slovensku. Cieľom výskumu bolo analyzovať mládežnícku politiku vyšších územných celkov a miest na Slovensku so zameraním na neformálne vzdelávanie, participáciu, informovanosť a dobrovoľníctvo. Pri analýze sme sa zamerali na koncepčnú rovinu mládežníckej politiky, na jej realizáciu v praxi a zastúpenie dôležitých aktérov, ako aj na podporu aktivít mladých ľudí zo strany VÚC a miest a spoluprácu jednotlivých subjektov mládežníckej politiky. Hodnotenie sme zachytili z dvoch strán. Jednu stranu predstavoval pohľad predstaviteľov samosprávy na politiku, ktorú vo vzťahu k mládeži vyššie územné celky a mestá realizujú. Druhú stranu predstavoval pohľad zástupcov a zástupkýň mládeže a organizácií pracujúcich s mládežou.

Cieľom výskumu bolo analyzovať mládežnícku politiku regiónov a miest na Slovensku so zameraním na neformálne vzdelávanie, participáciu, informovanosť a dobrovoľníctvo. Koncepcia a úlohy výskumu boli vymedzené v dvoch úrovniach a sústredené do viacerých rovín. Prvú úroveň výskumu predstavovala mládežnícka politika v sledovaných oblastiach na úrovni vyšších územných celkov. Druhá úroveň bola zameraná na mládežnícku politiku miest.

V oboch úrovniach sme mládežnícku politiku sledovali v rovine koncepčnej, rovine realizácie, podpory a spolupráce. Vo všetkých rovinách sme sa snažili zachytiť hodnotenie z dvoch strán. Jednu stranu predstavoval pohľad predstaviteľov samosprávy na politiku, ktorú vo vzťahu k mládeži vyššie územné celky a mestá realizujú. Druhú stranu predstavoval pohľad zástupcov a zástupkýň mládeže a organizácií pracujúcich s mládežou.

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Pri zbere empirických údajov sme využili viacero metód. Za účelom analýzy koncepčnej roviny mládežníckej politiky VÚC a miest sme využili metódu obsahovej analýzy koncepčných materiálov samosprávnych krajov a miest týkajúcich sa mládeže a rozvoja miestnej samosprávy. Informácie o mládežníckej politike regiónov sme zisťovali prostredníctvom pološtrukturovaných rozhovorov s pracovníkmi a pracovníčkami úradov samosprávnych krajov poverených oblasťou práce s mládežou a so zástupcami a zástupkyňami regionálnych rád mládeže.

Výskumnú vzorku v rámci VÚC tvorilo celkovo 16 respondentov a respondentiek, z toho 8 pracovníkov a pracovníčok úradov samosprávnych krajov a 8 zástupcov a zástupkýň krajských rád mládeže. Informácie o mládežníckej politike miest sme zisťovali prostredníctvom dotazníka, ktorý sme v spolupráci s Úniou miest Slovenska administrovali mailom a poštou. Pre zvýšenie návratnosti dotazníkov sme po prvom termíne zaslania dotazníkov opätovne požiadali o vyplnenie potrebných údajov mailom a telefonicky. Za účelom zistenia názorov zástupcov a zástupkýň mládeže na mládežnícku politiku miest, v ktorých pôsobia, sme zrealizovali s touto cieľovou skupinou pološtukturované rozhovory.

Podľa územného členenia Slovenskej republiky bolo zámerom výskumu analyzovať mládežnícku politiku v celkovom počte 138 miest SR. Empirické údaje vo vzťahu k mládežníckej politike miest sme od samosprávy získali celkovo z 80 miest, čo predstavuje 57,97 percentnú návratnosť dotazníkového šetrenia. Doplňujúce informácie od zástupcov a zástupkýň mládeže sme získali celkovo z 58 miest zhodných s mestami, z ktorých sme mali údaje od samosprávy.

Na spracovanie empirických údajov sme použili metódy kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy.

Výsledky výskumu

1) Zhodnotiť všeobecne úroveň mládežníckej politiky VÚC a miest na Slovensku je problematické. V koncepčnej aj realizačnej rovine mládežníckej politiky totiž nachádzame výrazné regionálne i miestne rozdiely. Proces decentralizácie a presun kompetencií na samosprávy v oblasti práce s mládežou je v jednotlivých regiónoch a mestách v rôznej fáze, od úplnej absencie akejkoľvek stratégie a priorít v oblasti mládežníckej politiky až po premyslené koncepčné zámery a východiská, fungujúce partnerstvá jednotlivých aktérov mládežníckej politiky a aktivity reagujúce na potreby mládeže.

2) V koncepčnej rovine v súlade so svojím poslaním sa VÚC sústreďujú na spracovávanie koncepčných zámerov, medzi ktoré patrí aj mládežnícka politika. Na úrovni miest sme na jednej strane zistili premyslené koncepčné zámery s vysokou participáciu mládeže a rôznorodými aktivitami napĺňajúcimi priority definované Európskou úniou v tejto oblasti. Existujú však aj mestá bez akejkoľvek koncepcie mládežníckej politiky.

3) Možnosť stať sa voleným zástupcom v regionálnej aj miestnej samospráve pre ľudí do 30 rokov je formálna, reálne je zastúpenie veľmi nízke.

4) Ako dôležitý aktér mládežníckej politiky na úrovni VÚC a miest nie sú doposiaľ vnímané komisie pre prácu s mládežou ako poradné orgány zastupiteľstiev ani pracovníci a pracovníčky na úradoch poverení/poverené otázkami mládeže. Aj keď komisie zaoberajúce sa otázkami mládeže na úrovni niektorých VÚC a miest fungujú, rovnako ako pracovníci/pracovníčky úradov v tejto oblasti, nešpecializujú sa výlučne na problematiku mládeže, ale majú kumulované funkcie a úlohy v spojení s problematikou školstva, športu a kultúry.

5) Úroveň spolupráce jednotlivých subjektov mládežníckej politiky vyjadruje skutočnosť, že všetci aktéri zhodne hodnotia vzájomnú spoluprácu ako priemernú. Aktéri začínajúcej spolupráce v oblasti mládežníckej politiky len hľadajú funkčné možnosti spolupráce, avšak aktívnejší v tejto oblasti sú zástupcovia a zástupkyne mládeže a organizácií pracujúcich s mládežou.

6) V rovine koncepčnej, realizačnej i v rovine podpory najviac sa rozvíjajú oblasti neformálneho vzdelávania a participácie. Najmenšia pozornosť je venovaná problematike dobrovoľníctva mladých ľudí. Oblasť informovania mladých ľudí je väčšinou implicitne zahrnutá v informovanosti verejnosti vo všeobecnosti.

Odporúčania z výskumu

Odporúčania na centrálnej úrovni mládežníckej politiky

  • prijať funkčný zákon o podpore mládeže, ktorý by špecifikoval kompetencie regionálnej a miestnej samosprávy v oblasti práce s mládežou a ktorý by vytvoril finančné, organizačné a personálne predpoklady na rozvoj mládežníckej politiky na samosprávnej úrovni v oblastiach neformálneho vzdelávania, participácie, informovania a dobrovoľníctva;
  • zvyšovať informovanosť verejnosti o mládežníckej politike a jej jednotlivých oblastiach prostredníctvom verejnej diskusie;
  • začleniť problematiku mládežníckej politiky do občianskej výchovy a náuky o spoločnosti na základných a stredných školách;
  • poskytovať metodickú pomoc pri vytváraní informačno-servisných centier pre mladých ľudí v meste, pri zvyšovaní participácie mládeže vo veciach verejných a pri tvorbe koncepčných zámerov samospráv v tejto oblasti;
  • vypracovať vzdelávací program pre pracovníkov a pracovníčky samospráv zaoberajúcich sa problematikou mládeže v oblasti priorít Európske únie, zameraný na rozvíjanie ich kompetencií pri začleňovaní týchto priorít do mládežníckej politiky VÚC a miest;
  • podporovať realizáciu výskumov, ktoré identifikujú reálne problémy a potreby mladých ľudí.

Odporúčania na úrovni regionálnej a miestnej samosprávy

  • reprofilovať priority mládežníckej politiky na úrovni samospráv v súlade s aktuálnymi trendmi európskej mládežníckej politiky;
  • zvýšiť podiel zástupcov/kýň mládeže v rozhodovacích a poradných orgánoch samospráv prostredníctvom zvyšovania angažovanosti mladých ľudí a rozširovania priestoru pre ich participáciu;
  • vytvárať podmienky pre partnerský dialóg medzi volenými zástupcami/kyňami a mládežou;
  • pre úspešnú realizáciu mládežníckej politiky odporúčame vytvárať mládežnícke parlamenty ako nástroj na zapojenie mladých ľudí do rozhodovania;
  • vytvoriť samostatné grantové systémy na podporu projektov práce s mládežou v oblasti neformálneho vzdelávania, participácie, informovanosti a dobrovoľníctva;
  • koncepcie mládežníckej politiky vytvárať na základe poznania reálnych potrieb a problémov mladých ľudí na regionálnej a miestnej úrovni (uskutočňovať výskumy, prieskumy, mapovanie potrieb komunít, vychádzať z priamych, nielen sprostredkovaných informácií);
  • začleniť medzi aktérov mládežníckej politiky na samosprávnej úrovni podnikateľský sektor vo všetkých oblastiach;
  • jednou z kľúčových úloh samosprávy sa musí stať sieťovanie subjektov pracujúcich s mládežou na jej území;
  • v rámci mestských úradov vytvárať systematizované miesta samostatných pracovníkov/čok poverených otázkami mládeže;
  • podporovať vznik spoločných projektov formálnych a neformálnych subjektov pracujúcich s mládežou v rôznych oblastiach (škôl, školských a mimoškolských zariadení, mimovládnych organizácií a neformálnych skupín);
  • pri informovaní mladých ľudí využívať priame spôsoby informovania založené na osobnom kontakte;
  • pozitívne stimulovať rozvoj dobrovoľníctva prostredníctvom vytvárania a podpory systémov oceňovania dobrovoľníckych aktivít a zviditeľňovania dobrovoľníctva.

Odporúčania vo vzťahu k mládežníckym organizáciám a mládeži

  • systematicky rozvíjať vzdelávanie mládežníckych lídrov, aby sa stali rovnocennými partnermi a aktérmi mládežníckej politiky na regionálnej a miestnej úrovni, zvyšovať ich kompetencie a zručnosti;
  • zviditeľňovať pozitívne príklady aktívnych mladých ľudí;
  • rozširovať vzájomneprospešný rozmer mládežníckych organizácií smerom k verejnej prospešnosti;
  • podporovať výmenu skúseností na miestnej úrovni medzi mládežníckymi organizáciami navzájom aj so samosprávou pri riešení problémov mladých ľudí.

Publikácie

BROZMANOVÁ GREGOROVÁ, A. – JUSKO, P. – NEMCOVÁ, L.- VAVRINĆÍKOVÁ, L. – ZOLYOMIOVÁ, P.: Mládež – mesto – región. (Mládežnícka politika regiónov a miest na Slovensku so zameraním na neformálne vzdelávanie, participáciu, informovanosť a dobrovoľníctvo mladých ľudí). Banská Bystrica: 2008.

Dostupnosť výskumných nástrojov:

Dostupnosť dátového súboru:
nie je prístupný