Identifikačný list výskumu ID: DAVM 018

Autori výskumu: Norbert Vrabec, Filozofická fakulta UKF, Nitra Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR (ďalej iba ÚVVM)
Obdobie zberu dát: 22. 10. do 6.11. 2007
Zber dát: Terénny zber dát uskutočnila Agentúra sociálnych analýz ASA, s.r.o. prostredníctvom siete vyškolených anketárov metódou osobného rozhovoru (štandardizovaný rozhovor školeného anketára s respondentom), ktorý bol zaznamenávaný do dotazníka a testu a následne elektronicky spracovaný do dátovej matice. Získané údaje sme následne spracovali a ďalej analyzovali štandardnými štatistickými postupmi a metódami prostredníctvom programu SPSS.

Abstrakt:

Na prelome októbra a novembra 2007 sa na Slovensku uskutočnil reprezentatívny výskumu s názvom Mládež a médiá – úroveň mediálnej gramotnosti mladých ľudí na Slovensku. Cieľom tohto projektu bolo predovšetkým preskúmať správanie a reakcie mladých ľudí ako jedného zo segmentov mediálneho publika, ako aj zistiť akým spôsobom používajú najnovšie mediálne technológie na komunikovanie vlastných myšlienok, informácií a názorov. Výskumná úloha venuje osobitnú pozornosť interpretácii množstva kvantitatívnych dát, ktoré dokumentujú kontext a spôsoby sledovania a používania médií u mladých ľudí vo veku od 13 do 22 rokov: vysokoškolákov, stredoškolákov a žiakov základnej školy. Výskum prináša tiež viacero dôležitých zistení o zručnostiach mladých ľudí v súvislosti s používaním jednotlivých mediálnych technológií a obsahu mediálnej produkcie.

Ciele výskumu:

1) Zmapovať koľko času mladí ľudia trávia sledovaním/používaním jednotlivých druhov médií a aká je kvalita ich „styku“ s médiami.

2) Preskúmať o aké typy mediálneho obsahu sa mládež zaujíma, ako ich vníma a či dokáže z mediálnej produkcie selektovať informácie, ktoré rozvíjajú jej individuálne a skupinové potreby a záujmy.

3) Zistiť či mladí ľudia v rodinnom prostredí zdieľajú pri používaní médií nejaké pravidlá, či o mediálnom obsahu diskutujú s rovesníkmi, rodičmi, učiteľmi a ďalšími skupinami osôb.

4) Objasniť či a akým spôsobom dospievajúca generácia používa mediálne technológie na kreatívne vyjadrenie a komunikovanie vlastných myšlienok, informácií a názorov.

5) Preskúmať či mladí ľudia správne rozumejú tomu, prečo sú jednotlivé mediálne obsahy vytvárané, či v nich dokážu identifikovať prípadné manipulatívne prvky, správne identifikovať významy jednotlivých posolstiev a rozlíšiť názor od názorovo nezaťaženej informácie.

Metodika výskumu a výskumná vzorka:

V rámci projektu sme využili kvantitatívne empirické metódy výskumu – kombináciu dotazníka a písomných testov a ich obsahovú analýzu a vyhodnocovanie. Tieto podklady boli vytvorené v prípravnej fáze výskumnej úlohy. Pre každú z cieľových skupín boli vytvorené samostatné testy a dotazníky. Veľká časť otázok a úloh je však zhodná pre všetky tri cieľové skupiny. Dôvodom je najmä snaha o to, aby boli výstupy z jednotlivých kategórií testov a dotazníkov obsahovo kompatibilné a aby jednotlivé zistenia bolo možné navzájom porovnávať. Takto zvolená výskumná technika umožnila získať informácie od relatívneho veľkého počtu respondentov, v pomerne krátkom čase a s vysokou výpovednou hodnotou.

Celkový počet respondentov bol 674: z toho 206 respondentov – vysokoškolských študentov, 188 respondentov z radov stredoškolákov a 180 respondentov z radov starších žiakov základných škôl (7. až 9.ročník). Sledované znaky: vek, pohlavie, kraj, veľkosť trvalého bydliska, typ školy, navštevovaný ročník. Výberové vzorky boli konštruované ako kvótne podľa výberových znakov. Vzorky sú na sebe nezávislé.

Predmet výskumu:

Mediálna gramotnosť ako jedna z kľúčových kompetencií. Zisťovanie spôsobilosti respondentov vyhľadávať, analyzovať, kriticky hodnotiť a produkovať informácie v rôznych formátoch. Pri koncipovaní parametrov výskumnej úlohy sme vychádzali z definície: „Mediálna gramotnosť je schopnosť prístupu, analyzovania, hodnotenia a vytvárania informácií so špecifickými výstupmi a v rôznych formátoch „ V tejto formulácii sa rozlišujú štyri základné parametre mediálnej gramotnosti: schopnosť získať prístup k informáciám z médií, analyzovať ich, podrobiť ich hodnoteniu a byť schopný samostatne informácie vytvárať. Uvedené štyri prvky tvoria zároveň podstatu najdôležitejších kompetencií, ktoré by si mal mediálne gramotný človek osvojiť.

Závery výskumu:

1) Poznatky získané v rámci výskumu mediálnej gramotnosti mladých ľudí na Slovensku v zásade potvrdili predpoklady a očakávania sformulované vo východiskových hypotézach.

2) Súčasná mladá generácia v plnom rozsahu využíva možnosti a príležitosti, ktoré jej čoraz viac globalizovaná mediálna kultúra ponúka. V súvislosti s možnosťami prístupu k jednotlivým médiám nie je ich potenciálny výber takmer vôbec obmedzený.

3) Problémom dneška už vonkoncom nie je nedostatok informácií – skôr naopak – málo výrazná je schopnosť a záujem o výber mediálnych formátov, ktoré nemajú len zábavnú funkciu, ale svojím obsahom a formou sú zároveň prínosom k plnohodnotnému prežívaniu osobného života, interakcii s rovesníkmi, participácii na živote komunity a pod.

4) Jedným z najdôležitejších zdrojov informácií, ale zároveň aj pasívnym modelom trávenia voľného času, zostáva sledovanie televízie. Ako naznačujú výsledky nášho prieskumu, záujem čoraz širšej skupiny mládeže sa však presúva od televízneho vysielania k interaktívnym formám obsahu zdieľaným v prostredí internetu (chat, diskusné fóra, sociálne siete ap). Za istý problém považujeme predovšetkým to, že pomerne veľký podiel mladých ľudí využíva tieto nové mediálne technológie výlučne na zábavu a neformálnu konverzáciu s rovesníkmi. Poznanie tohto aspektu komunikácie je však na druhej strane aj veľkou príležitosťou pre aktívne zainteresovanie mládežníckych skupín do správne facilitovaných neformálnych diskusií o spoločensky závažných témach – samozrejme vo forme primeranej, prístupnej a dostatočne príťažlivej pre „on-line“ generáciu.

5) Výsledky výskumu potvrdili, že časť mladých ľudí disponuje istou mierou rezistencie voči manipulatívnym tendenciám v spravodajstve, zábavných i reklamných mediálnych obsahoch. Domnievame sa však, že ide skôr o akúsi intuitívnu spôsobilosť, ako o ucelený a funkčný systém životných zručností umožňujúcich kritické hodnotenie mediálneho obsahu. Navyše táto intuitívna schopnosť čeliť persuazívnym tendenciám je vo väčšine prípadov uplatniteľná iba v rámci otvorených a veľmi zreteľných foriem manipulácie s publikom. Omnoho problematickejší a ťažšie identifikovateľný je preto stret mladých ľudí so skrytými a čoraz lepšie maskovanými pokusmi ovplyvňovať ich hodnotový systém, podporovať konzumné modely správania, propagovať veku neprimerané a spoločensky neakceptovateľné prvky mediálneho obsahu a pod.

6) V rámci výskumu sa tiež potvrdila potreba a plná opodstatnenosť zavedenia rôznych foriem formálneho i neformálneho mediálneho vzdelávania. Tie by mali viesť predovšetkým k osvojeniu si základných princípov a zároveň praktickej aplikácii kritického hodnotenia techník, jazyka a konvencií používaných v procese mediálnej komunikácie a v rámci jej pôsobenia na cieľové skupiny publika.

7) Pozitívnym zistením vyplývajúcim z výstupov nášho výskumu je, že mladí ľudia majú záujem o diskusiu a zdieľanie zážitkov, poznatkov a skúseností súvisiacich s mediálnych obsahom. Pomerne veľká časť oslovených respondentov uviedla, že najdôležitejšími partnermi v týchto rozhovoroch sú rodičia, čo je nesporne veľmi priaznivý signál. Omnoho negatívnejším a veľmi závažným zistením je, že médiá a ich obsah nie sú príliš relevantnou témou pre veľkú časť pedagógov, ale ani ďalších profesionálov a dobrovoľníkov pracujúcich s mladou generáciou. Toto zistenie iba potvrdzuje nevyhnutnosť transformácie tradičnej školy založenej na memorovaní encyklopedických vedomostí k otvoreným vzdelávacím modelom založeným na rozvoji jednotlivých kľúčových kompetencií a príprave mladých ľudí na zvládnutie praktických životných situácií a zručností. Dôležitou prierezovou témou podporujúcou tento nevyhnutný trend je práve mediálna výchova, ktorá v správne zvolenej forme prináša množstvo podnetov a podkladového materiálu vhodného na rozvoj širokej škály životných zručností.

Odporúčania výskumu:

1) Je potrebné využiť skutočnosť, že súčasní mladí ľudia na Slovensku sú čoraz viac „on-line“ generáciou a maximálne zhodnocovať toto zistenie pri tvorbe informačných materiálov, poradenstva a nových foriem interaktívnej komunikácie určenej tejto cieľovej skupine. Práve týmto spôsobom možno aspoň čiastočne prispieť aj k usmerneniu mladých ľudí k hodnotným a bezpečným obsahom, nielen v prostredí internetu, ale i ostatných médií.

2) Podporovať vytváranie špecializovaných webových portálov venovaných problematike mediálnej gramotnosti a mediálnej výchovy – so zameraním na učiteľov, profesionálov i dobrovoľníkov pracujúcich s mladými ľuďmi, rodičov a ďalšie skupiny.

3) Maximálne využiť potenciál programu Mládež v akcii, OP Vzdelávanie a ďalších európskych fondov na organizovanie vzdelávacích aktivít zameraných na jednotlivé aspekty mediálnej gramotnosti – najmä pre učiteľov, pracovníkov s mládežou, mládežníckych lídrov.

4) Je potrebné využiť zistenie, že mladí ľudia radi a ochotne diskutujú o médiách. Vhodnou formou môžu byť regionálne diskusné fóra, okrúhle stoly, neformálne tréningy ap. Do organizovania podujatí tohto druhu možno zapojiť nielen samotné školy, ale aj samosprávne orgány – žiacke školské rady, mládežnícke parlamenty. Dôležitou cieľovou skupinou by sa mali stať aj detské a mládežnícke kluby, centrá voľného času, pastoračné a komunitné centrá ap.

5) Podporovať vznik a činnosť nových internetových portálov, záujmových diskusných fór, blogov a ďalších sociálnych sietí, ktorých obsah môžu vytvárať priamo mladí ľudia. Nemusí pritom ísť len o zdieľanie textových informácií. Veľký potenciál majú aj interaktívne riešenia súvisiace s fenoménom Web 2.0 – zdieľanie video a audio súborov, fotografií ap. Spektrum potenciálnych tém je naozaj široké – od prevencie drogových závislostí, cez bezpečnosť na internete až po diskusiu o rôznych mediálnych formátoch.

6) Iniciovať vytvorenie a systematicky podporovať sieť iniciatívnych mladých ľudí pôsobiacich v jednotlivých regiónoch, ktorí by po potrebnom zaškolení mohli prinášať aktuálne spravodajstvo o akciách, aktivitách a príkladoch dobrej mládežníckej praxe. Malo by ísť vlastne o akúsi mládežnícku mediálnu agentúru založenú na dobrovoľníckej báze, ktorej servis by bol prostredníctvom samostatného webového portálu k dispozícii širokej verejnosti i profesionálnym médiám.

Publikácie

Vrabec, Norbert: Mládež a médiá – Úroveň mediálnej gramotnosti mladých ľudí na Slovensku, 1. vyd. Bratislava: IUVENTA, 2008, 40s.

Vrabec, Norbert: Mládež ako publikum médií. In: Matúš Jozef ed.: Médiá, spoločnosť, mediálna fikcia. Trnava: Fakulta masmediálnej komunikácie UCM, 2008 (v tlači)

Dostupnosť dotazníka:
nie je prístupný pre verejnosť

Citácia:
Úroveň mediálnej gramotnosti mladých ľudí na Slovensku, IUVENTA 2008

Dostupnosť dátového súboru:
nie je prístupný pre verejnosť