Identifikačný list výskumu ID: DAVM 028

Autori výskumu: Mgr. Ing. Danka Moravčíková (zodpovedná riešiteľka projektu) – Centrum celoživotného vzdelávania/Katedra spoločenských vied, Fakulta ekonomiky a manažmentu, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Ing. Martina Hanová, PhD. – Katedra štatistiky a operačného výskumu, FEM SPU v Nitre, Ing. Renata Prokeinová, PhD. – Katedra štatistiky a operačného výskumu, FEM SPU v Nitre,PhDr. Pavol Barát – Katedra spoločenských vied, FEM SPU v Nitre Odborným konzultantom projektu je prof. Ladislav Macháček, PhD
Obdobie zberu dát: Máj a jún 2009
Zber dát: Jedná sa o regionálny kvantitatívny prieskum. Zber dát sa realizoval technikou štandardizovaného rozhovoru podľa dotazníka. Opytovateľmi boli študenti FEM SPU v Nitre v rámci praktickej časti predmetu Sociológia vidieka a poľnohospodárstva, resp. v rámci bakalárskych prác napojených na tento výskumný projekt. Zber dát v teréne sa uskutočnil v náhodne vybraných 29 obciach NSK v máji a júni 2009. Dotazník bol pripravovaný prostredníctvom brainstormingu v januári 2009; po odborných konzultáciách vznikla jeho prvá verzia, ktorá bola pre-testovaná v apríli 2009 prostredníctvom 12 hĺbkových rozhovorov s predstaviteľmi cieľovej skupiny. Výsledná verzia dotazníka pozostávala z 27 uzavretých a polouzavretých otázok. Okrem toho boli dotazníkom oslovené aj obecné úrady obcí, v ktorých prebehol výskum mládeže. Z dôvodu možnosti porovnať údaje získané na úrovni miest s údajmi z vidieckych obcí, tento dotazník bol redukovanou a upravenou verziou dotazníka, ktorý bol použitý vo výskumnom projekte Mládežnícka politika regiónov a miest na Slovensku (viď DAVM 019) Táto etapa zberu dát sa uskutočnila v decembri 2009 a januári 2010.

Abstrakt

Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre pripravila a realizuje v rokoch 2008-2010 výskumný projekt zameraný na vidiecku mládež v rámci programu Podpora a rozvoj výskumov v oblasti mládeže s finančnou podporou MŠ SR a Slovenského inštitútu mládeže IUVENTA. Cieľom tohto výskumného projektu je charakterizovať participáciu vidieckej mládeže na rozhodovaní i na živote a rozvoji obcí v Nitrianskom samosprávnom kraji (NSK), zmapovať špecifiká, predpoklady a efekty participácie, subjektívne i objektívne príčiny jej predpokladanej nedostatočnosti. Nitriansky samosprávny kraj je v podmienkach Slovenska podľa rozloženia obyvateľstva v sídlach regiónom s najvyšším podielom vidieckeho obyvateľstva (51,8 %). Vzhľadom k tomu, že neexistujú komplexnejšie informácie o problematike participácie vidieckej mládeže, považovali sme za potrebné venovať sa jej v rámci samostatného výskumného projektu. Projekt s názvom Sociálna a občianska participácia mládeže v NSK organizačne zastrešuje Centrum celoživotného vzdelávania FEM SPU v Nitre, riešiteľský kolektív tvoria pracovníci Katedry spoločenských vied a Katedry štatistiky a operačného výskumu FEM SPU v Nitre.

Metóda výberu vzorky a reprezentativita

Dotazníkom boli oslovení reprezentanti kategórie mládež vo veku 15–30 rokov s trvalým bydliskom vo vidieckych obciach administratívno-správne patriacich do NSK. Rozdiely boli sledované v rámci troch vekových skupín 15-19 rokov, 20-24 rokov a 25-30 rokov. Vzhľadom k sídelnej štruktúre NSK respondenti reprezentovali dve agregované veľkostné kategórie vidieckych obcí – s počtom obyvateľov do 2000 a s počtom 2000-5000 obyvateľov. Rozsah výberového súboru bol stanovený na 655 respondentov. Analýzou logickej následnosti otázok bolo vyfiltrovaných 625 dotazníkov. Reprezentatívnosť výberového súboru podľa pohlavia a veku bola overovaná použitím Chí kvadrát testu dobrej zhody na základe porovnania s údajmi Mestskej a obecnej štatistiky (ŠÚ SR). Výsledok testu potvrdil reprezentatívnosť výberového súboru, čo bolo základným predpokladom pre realizáciu ďalších analýz.

Informácie o primárnych dátach a ich spracovaní

Po prebehnutí dotazníkového prieskumu bola vytvorená spoločná databáza v programe Excel na základe vopred zvoleného kódovania jednotlivých otázok. Následne boli kalkulované asociácie pomocou vytvorených kontingenčných tabuliek medzi vybranými identifikačnými premennými a názorovými premennými. Základnými sledovanými znakmi boli vek (tri zadefinované skupiny), pohlavie, ukončené vzdelanie, socioekonomická pozícia a veľkosť sídla podľa počtu obyvateľov (dve zadefinované veľkostné skupiny). V rámci diskusií boli vytypované otázky, pre ktoré sa v štatistickom softvéri SAS analyzovala závislosť medzi identifikačnými a názorovými premennými.

Vybrané kvantitatívne zistenia

Osobnosť starostu je obvykle výraznou autoritou a v prostredí skúmaných vidieckych obcí ho poznalo 99 % oslovených. Všetkých poslancov obecného zastupiteľstva poznalo 13 % a niekoľkých 67 % respondentov. Naopak, 9 % opýtaných uviedlo, že pozná iba jedného miestneho poslanca a 11 % nepoznalo žiadneho. Záujem mladých ľudí sa sústreďoval predovšetkým na aktivity obce, o ktoré sa zaujímali približne tri štvrtiny respondentov. O činnosť starostu sa zaujímalo 68 % opýtaných, avšak väčšina len čiastočne, čo platilo aj pri záujme o činnosť miestnych poslancov. Najnižší záujem prejavili respondenti o obecný rozpočet.

Účasť vidieckej mládeže na podujatiach a akciách organizovaných miestnou samosprávou má skôr pasívny charakter. Väčšina z nich (82 %) sa vždy, často alebo niekedy týchto podujatí síce zúčastní, na príprave však spolupracuje iba 46 % opýtaných. Až 70 % oslovených mladých ľudí je členmi rôznych miestnych spolkov, združení, klubov či organizácií. V jednom z takýchto zoskupení pôsobí 39 % respondentov, ostatní však uvádzajú členstvo vo viacerých zoskupeniach. Výrazne prevláda členstvo v tradičných typoch vidieckych spolkov, ktoré zastrešujú využitie voľného času mladých ľudí a umožňujú stretávanie sa a komunikáciu s rovesníkmi z iných vidieckych obcí. Oveľa menšia je miera účasti v takých zoskupeniach, ktoré sú ideologicky, politicky a ekologicky orientované. Podobná situácia je charakteristická v súvislosti so skúsenosťami mládeže s členstvom v obecných komisiách, občianskych združeniach a občianskych iniciatívach.

Napriek nízkemu deklarovanému záujmu o obecný rozpočet najväčší podiel respondentov označil finančné a materiálne zázemie pre aktivity mládeže ako nepostačujúce. Vysoký je však aj podiel tých, ktorí sa k nemu nevedia vyjadriť. Uvedené zistenia sú priamo ovplyvnené mierou informovanosti vidieckej mládeže o obecnom dianí a obecných záležitostiach. Samotní respondenti boli pri posudzovaní informovanosti rozdelení približne na tretiny; 31 % si myslí, že je nepostačujúca, 32 % ju považuje za postačujúcu a 28 % za veľmi dobrú či dobrú, 9 % opýtaných ju nevie posúdiť. Pri kvantitatívnom vyhodnotení spôsobov, ktorými respondovaní predstavitelia vidieckej mládeže získavajú informácie o obecných podujatiach prevládali pasívne spôsoby – napr. z obecného rozhlasu (81 %), z neformálnych rozhovorov so susedmi, príbuznými či známymi (46 %), od svojich priateľov a rovesníkov (47 %), z obecných novín (21 %) či propagačných letákov (19 %), z miestnej krčmy (24 %) atď. Získavanie informácií od miestnych poslancov uviedlo len 6 %, od starostu 5 %, v kostole 7 % a z obecnej webovej stránky 11 % respondentov.

Nedostatočná informovanosť je však až druhým najčastejším dôvodom, pre ktorý mladí ľudia nespolupracujú s miestnou samosprávou pri riešení vecí verejných. Najpodstatnejším dôvodom je nedostatok času, ktorý zrejme súvisí jednak s vyššou mobilitou mladých vidiečanov, jednak s každodennými aktivitami mimo obce, ktoré sú podmienené buď návštevou školy (strednej či vysokej), alebo výkonom práce mimo miesta trvalého bydliska.

Publikácie

Publikácia určená pre širšiu verejnosť a monografia z výskumu budú vydané v druhej polovici roka 2010.

Dotazníky:
prístupný pre verejnosť

Dostupnosť dátového súboru:
neprístupný pre verejnosť

Ďalšia dokumentácia: