Prejavy intolerancie, násilia a extrémizmu u mladých ľudí vo veku 13 až 18 rokov

Identifikačný list výskumu ID: DAVM 031

Autori výskumu: Mgr. Marcela Bieliková (Zodpovedný riešiteľ)
Spoluriešitelia: PhDr. Marianna Pétiová, PhD., Mgr. Naďa Kiripolská, Bc. Martina Slovíková, Mgr. Pavol Hašan
Obdobie zberu dát: jún 2009
Zber dát: Zber údajov v teréne realizovali pracovníci profesionálnej agentúry ASA.

Abstrakt

Projekt predstavuje celoslovenský, reprezentatívny monitoring názorov a postojov mladých ľudí vo veku 13 až 17 rokov na prejavy násilia, intolerancie a extrémizmu. Vychádza z presvedčenia, že poznanie situácie v oblasti intolerancie, násilia a extrémizmu u mládeže vo veku 13 až 17 rokov umožní tieto závažné problémy spoznať, čo umožní ich elimináciu. Výsledky výskumu boli štatisticky vyhodnotené prostredníctvom štatistického softvéru SPSS a sú spracované do záverečnej správy z výskumu „Prejavy intolerancie, násilia a extrémizmu u mladých ľudí vo veku 13 až 18 rokov“.

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Výskum sa realizoval metódou dotazníkového zisťovania u detí a mladých ľudí vo veku 13 až 18 rokov, pričom v centre pozornosti boli štyri základné okruhy problémov:

1. rodina
2. vzťahy v škole a v rovesníckej skupine
3. prejavy násilia
4. intolerancia a extrémizmus

Výskumný súbor tvorili deti a mladí ľudia vo veku 13 až 18 rokov, žiaci 7., 8. a 9. ročníkov základných škôl a žiaci 1., 2. a 3. ročníkov všetkých typov stredných škôl. Do výskumu boli náhodným výberom zaradené základné a stredné školy (gymnáziá a stredné odborné školy) z každého kraja. Návratnosť predstavovala 92% a štatisticky bolo spracovaných 1158 dotazníkov, ktoré vyplnili žiaci základných a stredných škôl.

Výsledky výskumu

Cieľom výskumu bolo v nadväznosti na riešenie problematiky násilia žiakov základných a stredných škôl zmapovať situáciu v rodinnom prostredí, rovesníckej skupine a v škole s dôrazom na prejavy násilia a agresívneho správania detí a mladých ľudí vo veku 13 až 18 rokov. Získané výsledky boli komparované s výsledkami výskumného šetrenia z roku 2007.

1. Rodina

Rodina je základná spoločenská skupina spojená putami pokrvného príbuzenstva alebo manželstva prítomná v každej spoločnosti. Má vlastnú štruktúru a plní svoje špecifické funkcie. Vo výskume bol zisťovaný typ rodinného prostredia a prístup rodičov k svojim deťom. V úplnej rodine s vlastnými rodičmi žije 74,8 % žiakov a o 16,4% respondentov sa stará v neúplnej rodine len otec alebo matka (2,8% iba otec a 13,4% iba matka). V doplnenej rodine s jedným vlastným a jedným nevlastným rodičom žije 5,9% respondentov a možnosť „iné“ označilo 3,1%, pričom predpokladáme, že išlo o rodiny, v ktorých žiaka vychováva niekto zo širšieho príbuzenstva alebo náhradní rodičia. Porovnanie výsledkov s údajmi z roku 2007 potvrdilo rastúci trend rozvodovosti v našej spoločnosti, pretože vzrástlo percento respondentov žijúcich s jedným rodičom (2009:16,2%, 2007:11,0%), ako aj s nevlastným rodičom (2009: 5,9%, 2007:4,9%). Súčasne poklesol počet detí a mladých ľudí uvádzajúcich úplnú rodinu (2009:74,8%, 2007:81,8%).

S typom rodinného prostredia oslovených žiakov súviselo aj zmapovanie prístupu rodičov k svojim deťom. Väčšina opýtaných zhodnotila vzťah rodičov k vlastnej osobe ako demokratický, založený na vzájomnom rešpekte (70,6%). Približne 15 % respondentov vníma prístup rodičov ako liberálny, spojený so zodpovednosťou za svoje činy a rozhodnutia a 13,3% žiakov sa vyjadrilo, že v ich rodine vládne autoritatívny prístup sprevádzaný príkazmi a zákazmi. Na základe porovnania výsledkov za obdobie dvoch rokov možno sledovať na jednej strane výrazný pokles demokratického prístupu rodičov k deťom (2009: 70,6%, 2007: 82,1%), na druhej strane vo veľkej miere vzrástol počet žiakov priznávajúcich liberálny prístup v rodinách (2009: 14,6%, 2007: 5,4%). Mierne sa znížil aj počet opýtaných uvádzajúcich autoritatívny prístup otcov a matiek (2009: 13,3%, 2007: 12,5%). Z prezentovaných dát je zrejmé, že v súčasnosti viac rodičov ponechávajú na deťoch rozhodovanie, avšak s plnou zodpovednosťou za ich vlastné činy.

2. Vzťahy v škole a v skupine kamarátov

Výsledky i každodenná skúsenosť potvrdzujú, že kvalita vzťahov medzi ľuďmi dočasne alebo trvalejšie odkázaných na spolužitie a spoluprácu významne vplýva na ich prežívanie, správanie a konanie. Celkovo možno konštatovať, že medziľudské vzťahy v škole významnou mierou vplývajú na vzťah žiaka k učiteľom, k spolužiakom i k plneniu svojich školských povinností. Viac ako polovica (58,3%) respondentov hodnotí svoj vzťah so spolužiakmi ako dobrý a kamarátsky a takmer každý tretí (29,4%) žiak vo veku 13 až 18 rokov síce so spolužiakmi vychádza dobre avšak svoj vzťah k nim obmedzuje výlučne na prostredie školy. Pre 4,3% žiakov je príznačný nesúlad a neporozumenie si so spolužiakmi. Závažná je skutočnosť, že 2% oslovených priznalo, že spolužiaci im ubližujú a preto si radšej volia samotu a 4,7% respondentov hodnotilo svoj vzťah so spolužiakmi ako ľahostajný, bez záujmu. Komparácia údajov so zisteniami z roku 2007 ukázala, že jednej strane mierne klesol počet respondentov s dobrým, priateľským vzťahom so spolužiakmi (2007: 90,5%, 2009: 87,7%), avšak zároveň stúpol aj počet tých, ktorí si so spolužiakmi nerozumejú a nevychádzajú s nimi dobre (2007: 5,2%, 2009: 6,3%). Percento opýtaných, ktorým sú spolužiaci ľahostajní sa nezmenilo (2007: 4,3%, 2009: 4,7%). Aj tieto výsledky poukázali na skutočnosť, že vytvorenie negatívnych postojov voči rovesníkom má mierne stúpajúci trend.

I napriek zistenej tendencie nárastu násilia a ľahostajnosti vo vzťahoch, väčšina oslovených žiakov si so spolužiakmi rozumie a kamaráti sa s nimi aj mimo školy. Uvedené výsledky korešpondujú so skutočnosťou, že každý druhý oslovený žiak základnej a strednej školy (49,6%) uviedol, že patrí do partie rovesníkov, ktorá sa stretáva v škole aj mimo školy, 13,4% má vytvorenú takúto partiu v triede a 21,8% len mimo školy. Približne 15% oslovených priznalo, že nepatria do žiadnej rovesníckej skupiny. Porovnanie výsledkov ukázalo tendenciu poklesu príslušnosti nami oslovených mladých ľudí vo veku 13 až 18 rokov k partii či už v školskom (2007: 15,5%, 2009: 13,4%) alebo aj mimoškolskom prostredí (2007: 54,8%, 2009: 49,6%) a nárast tých, ktorí nepatria k žiadnej partii (2007: 8,1%, 2009: 15,2%).

3. Prejavy násilia

Pod pojmom šikanovanie, je v literatúre chápaný široký okruh prejavov násilného správania sa s cieľom ohroziť, zastrašiť, ponížiť alebo inou formou ublížiť niekomu inému. Šikanovanie zahŕňa slovné ponižovanie, nadávanie a neustále kritizovanie, výsmech, hrubé žarty, vydieranie, obmedzovanie osobnej slobody, pohŕdanie, poškodzovanie oblečenia a osobných vecí až po telesné napadnutie (Pothe, 1999, s.140). Z výsledkov výskumu vyplynulo, že doteraz sa so šikanovaním stretlo až 41,7% respondentov, pričom 5,0% opýtaných bolo obeťou šikanovania a 3,1% oslovených detí a mladých ľudí patrili k agresorom. Svedkom tohto spoločensky negatívneho javu bola viac než tretina (33,3%) opýtaných, avšak respondenti najčastejšie (23,4%) videli prejavy násilia namierené voči ich spolužiakom. Už v nižšej miere boli svedkami šikanovania kamaráta (5,1%) alebo inej osoby (4,8%), pričom najčastejšie išlo o ich súrodenca, prípadne osobu, ktorú poznali len z videnia alebo ju nepoznali vôbec. Viac než polovica (58,3%) respondentov sa s týmto negatívnym javom zatiaľ nestretla. Porovnávanie dát za roky 2007 a 2009 ukázalo, že mierne stúpol počet opýtaných, ktorí majú skúsenosti s týmto negatívnym javom (2007: 37,8%, 2009: 41,7%). Mierne sa zvýšil aj počet respondentov, ktorí boli obeťami šikanovania (2007: 3,8%, 2009: 5,0%) alebo sledovali túto udalosť z pozície svedka (2007: 31,1%, 2009: 33,3%), pričom stúpajúcu tendenciu mal v tejto skupine najmä počet opýtaných, ktorí videli ako šikanujú ich spolužiaka (2007: 19,2%, 2009: 23,4%). Z uvedeného je zrejmé, že tieto prejavy násilia sú medzi deťmi a mládežou viac rozšírené než pred dvomi rokmi, pričom vzrastajúcu tendenciu majú práve v školskom prostredí. Na rovnakej úrovni zostal počet žiakov základných a stredných škôl, ktorí priznali, že patrili k agresorom a šikanovali iných (2007: 2,9%, 2009: 3,1%).

Vo výskume sme na analyzovali nielen prejavy násilného správania detí a mladých ľudí z pozície svedka, na druhej strane nás zaujímalo, do akej miery sa oslovení respondenti stali aj obeťami takéhoto správania a to v prostredí školy, rodiny a rovesníckej skupiny. Na základe získaných výsledkov možno konštatovať, že poradie prejavov násilia páchaných na deťoch a mladých ľudí je vo všetkých troch sledovaných prostrediach (škola, rodina, rovesnícka skupina) takmer totožné, pričom za najfrekventovanejšie sú považované vulgárne nadávky a ironické poznámky. V škole sa respondenti z pozície svedka aj obete stali najčastejšie terčom vulgárnych nadávok, ironických a výsmešných poznámok a ničenia osobných vecí. V rodine oslovení žiaci z pozície obete častejšie zažili agresívne správanie, pričom ako svedkovia viac počuli vyhrážky a rovesníckej skupine boli svedkami agresívneho správania, avšak z vlastných skúseností zažili sexuálne obťažovanie. Podrobná analýza výsledkov z pozície obete ukázala, že v škole boli oslovení žiaci základných a stredných škôl najčastejšie obeťami vulgárnych nadávok a ironizovania. Takmer každý šiesty respondent bol obeťou ničenia osobných vecí, agresívneho správania žiakov a vyhrážania. Necelých 10% opýtaných priznalo sexuálne obťažovanie na pôde školy. V rodine sú získané výsledky výskumu podobné, aj keď s výrazne nižšími percentuálnymi hodnotami. Aj tu prevládajú najmä vulgárne nadávky, ironizovanie a výsmech, pričom v nižšej miere sa vyskytlo aj agresívne správanie členov rodiny, vyhrážanie a ničenie osobných vecí. Obeťami sexuálneho obťažovania v rodinnom prostredí sa stalo 2,2% respondentov vo veku 13 až 18 rokov. Terčom vulgárnych nadávok a ironických poznámok sa v partii kamarátov stala viac ako tretina respondentov. Približne každý desiaty opýtaný zažil v tomto prostredí sexuálne obťažovanie, agresívne správanie a vyhrážky, pričom respondenti v najnižšom počte priznali osobné skúsenosti s vymáhaní a ničením osobných vecí. Je zarážajúce, že uvedené násilné prejavy správania sa v takom veľkom rozsahu vyskytujú nielen v školskom prostredí, ale i v neformálnej skupine kamarátov. Údaje sú podrobnejšie analyzované v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka č. 1

 N- nezisťovalo sa

Získané výsledky výskumu poukázali na skutočnosť, že dominantné prejavy násilia sú identické ako v školskom prostredí, tak aj v rodine a v rovesníckej skupine. Je zrejmé, že s prejavmi násilia sa oslovení žiaci stretávajú či už ako svedkovia alebo ako jeho priami účastníci (násilník alebo obeť). Odhaliť násilie v škole je často krát veľmi komplikované, pretože o týchto negatívnych skúsenostiach nechce hovoriť nielen obeť, ale mnohokrát ani svedkovia. Úlohou dospelých – rodičov a učiteľov, je získať si dôveru detí a mladých ľudí a prelomiť tieto bariéry mlčania, pretože dáva len ďalší priestor agresorovi v tom, aby mohol svoje negatívne konanie stupňovať a obetiam ešte viac ubližovať.

4. Intolerancia a extrémizmus

Prejavy intolerantného zmýšľania mladých ľudí voči niektorým skupinám boli vo výskume sledované pomocou otázky zameranej vnímanie odlišných jedincov. Ukázalo sa, že najväčšie výhrady majú žiaci základných a stredných škôl voči ľuďom, ktorí majú inú sexuálnu orientáciu (37,6%). Respondentom by taktiež veľmi vadilo, ak by ich kamarát či kamarátka bol/a mentálne postihnutý/á (27,7%), ak by bol/a utiahnutý/á a tichý/á (24,4%), mal/a iné názory na život (16,5%), mal/a určité fyzické postihnutie (15,2%), bol/a inej rasy (13,6%) alebo nemoderné oblečenie (11,7%). Menšie výhrady by deti a mladí ľudia mali, ak by ich kamarát či kamarátka trpel/a nadváhou (8,0%), ak by bol/a iného náboženského vyznania 7,0%), ak by uznával/a iné kultúrne zvyky (6,9%), prípadne by bol/a inej národnosti (6,5%). Najmenej by mladým ľuďom prekážalo, ak by ich kamarát alebo kamarátka boli z chudobnej rodiny alebo pochádzali z iného štátu (zhodne po 5,2%). Porovnávanie údajov ukázalo, že v tomto roku sa zvýšil počet respondentov, ktorí na otázku kladne odpovedali vo všetkých možnostiach okrem inej národnosti. Najviac vzrástli hodnoty pri premenných mapujúcich fyzické a mentálne postihnutie, ale i odlišnú sexuálnu orientáciu, nadváhu a názory na život. Na základe uvedeného je zrejmé, že deti a mladí ľudia sú oproti roku 2007 voči vybraným skupinám ľudí omnoho menej tolerantní.

Tabuľka č. 2

Medzi najzávažnejšie rasisticky orientované teórie patrí myšlienka nadradenosti bielej rasy nad ostatnými ľuďmi. Z výsledkov výskumu je zrejmé, že na Slovensku sú respondenti najmenej tolerantní k Rómom, pretože až 39,0% prezentovalo názor, že súhlasia s tvrdením, že títo ľudia sú menejcennejší než ostatní ľudia. Zaujímavé je zistenie, že v prípade černochov (5,9%) a Aziatov (6,5%) uviedlo kladnú odpoveď asi 6,0% opýtaných. Nesúhlas s týmito tvrdeniami prejavilo u Rómov len 38,1% opýtaných, pričom u černochov s daným tvrdením nesúhlasili až tri štvrtiny respondentov (Aziati: 69,4%). Na túto otázku nevedela odpovedať viac než pätina žiakov u Rómov (22,9%) a Aziatov (24,1%), pričom najnižší počet opýtaných, ktorí nemali vytvorený vlastný názor bol zistený u černochov (15,5%). Z uvedeného je zrejmé, že respondenti vo veku od 13 do 18 rokov sú najtolerantnejší voči černochom, pričom najnegatívnejšie vnímanou národnostnou menšinou sú Rómovia, s ktorými sa na Slovensku stretávajú omnoho častejšie než s ostatnými dvomi etnickými skupinami obyvateľov.

Odporúčania z výskumu

• Vo výsledkoch výskumu sa ukázalo, že spolužiaci, ktorých kolektív neakceptuje sú omnoho častejšie vystavení násiliu zo strany ostatných než tí, ktorí nemajú záujem sa do triedneho kolektívu zapojiť. Úlohou pedagógov je okrem iného odhaľovať vzťahy v triednom kolektíve a venovať zvýšenú pozornosť žiakom, ktorí nie sú z rôznych dôvodov akceptovaní spolužiakmi.
• Objasniť šikanovanie a spravodlivo potrestať vinníkov šikanovania je veľmi zložitý proces, preto považujeme za dôležité sústavne informovať deti a mladých ľudí o tomto probléme a poskytovať im nové poznatky o možnostiach riešenia situácie. Je dôležité, aby dospelá osoba, ktorá zodpovedá za výchovu dala vždy najavo svoj odmietavý postoj k týmto prejavom a bola dostatočnou zárukou ochrany obete a potrestania osoby, ktorá šikanovala iných. Úlohou rodičov a pedagógov je vysvetliť deťom a mládeži neprípustnosť akéhokoľvek násilia a poučiť ich o spôsoboch, pomocou ktorých sa môžu pred týmito negatívnymi javmi brániť a podať im aj dostatok informácií o možnostiach riešenia týchto situácii.
• I keď sa v poslednom období doba zmenila a na Slovensku žijú príslušníci iných etnických skupín, vyznávači rôznych kultúr a náboženstiev, mnohí ľudia k nim stále pristupujú s predsudkami. Zmeniť ich zmýšľanie, bojovať proti diskriminácii týchto skupín a eliminovať prejavy extrémizmu sú dôležité úlohy, ktorú musia rodičia a učitelia spoločne plniť. Extrémizmus a jeho formy patria k závažným sociálno-patologickým javom a úlohou všetkých členov spoločnosti je ochrániť pred ním najmä deti a mladých ľudí.
• Na základe získaných údajov odporúčame venovať na základných a stredných školách v rámci učebných osnov pozornosť multikultúrnej výchove, v rámci ktorej by mali dostať žiaci základné informácie o tolerancii voči odlišným kultúram, o spoznávaní nových ľudí, ich minulosti, kultúry a hodnôt, ktoré uznávajú, ale i rešpektovaní a dodržiavaní ľudských práv.

Dostupnosť dátového súboru:
nie je prístupný pre verejnosť

Dostupnosť výskumných nástrojov:
dotazník nie je prístupný pre verejnosť

Záverečná prezentácia výskumu:
Výsledky výskumu boli prezentované zodpovednou riešiteľkou v Iuvente a budú publikované v časopise Mládež a spoločnosť.

Ďalšia dokumentácia:
Záverečná správa z výskumu je k dispozícii na ÚIPŠ na oddelení prevencie a výskumov v oblasti mládeže

Spracovala:
PhDr. Marianna Pétiová, PhD.