Identifikačný list výskumu ID: DAVM 030
Autori výskumu: Oľga Plávková, Katedra MPV FMV EU v Bratislave, Karol Čukan, Katedra politológie FF UCM v Trnave
Obdobie zberu dát: február – marec 2010 2010
Zber dát: Katedra politológie FF UCM v Trnave
Abstrakt
Individualizácia životnej cesty človeka v súčasnej spoločnosti sa spája s očakávaním, že bude schopný prevziať individuálnu zodpovednosť za svoje životné voľby. V tomto kontexte hrá významnú rolu miera identifikácie študentov s výberom miesta štúdia a študijného zamerania. V súvislosti so širšími sociokultúrnymi zmenami rastie význam pracovnej kariéry. Študenti reagujú pracovnou aktivitou najmä na vonkajšie ekonomické podmienky a osobnú finančnú situáciu, pričom sa z hľadiska prístupu k pracovnej aktivite počas štúdia profilujú dva typy študentov – typ zárobkovo aktívny a neaktívny typ, ktoré sa vymedzujú nielen ekonomickými kritériami, ale aj stratégiami študentov vo vzťahu k obrazu o budúcej profesii a zamestnávateľskej organizácii. Študenti najviac zdôrazňujú osobnú profesijnú perspektívnu, kvalitu vzťahov s nadriadenými a spolupracovníkmi, pričom je rovnako dôležité aj finančné ocenenie vykonanej práce. Poznatky z výskumu potvrdzujú, že aj keď u študentov pôsobia tzv. staré hodnoty a istoty( sociálna istota práce, istota celoživotného zamestnania, stabilita prežitia v blízkosti pôvodnej lokality a pod.), dominujúcim modelom ich života je plné výkonové a emocionálne zaangažovanie v osobných životných situáciách (zámer budovať kariérovú dráhu, stavať na spolupráci a dobrých vzťahoch v zamestnávateľskej organizácii, priateľstvo, kvalitný a dlhodobý partnerský vzťah), pričom sa len výnimočne orientujú na participatívne aktivity.
Metodika výskumu a výskumná vzorka
Hlavnou metódou výskumu bol dotazníkový prieskum uskutočnený na výberovom súbore 318 respondentov. Ide o náhodne zostavený výberový súbor, reprezentujúci štyri základné súbory študentov prvých ročníkov druhého stupňa denného štúdia, a to na UCM v Trnave v počte 112 respondentov, na UKF v Nitre (93 respondentov), na FEP BVŠP (89 respondentov) a na UK v Bratislave (24 respondentov). Výberové súbory boli zostavené náhodným výberom zo študentov denného štúdia študijných odborov politológia, psychológia, etnografia, kultúrny manažment, európske štúdie, románske jazyky a kultúra a ekonomika a manažment medzinárodného podnikania, prítomných na náhodne vybraných vyučovacích hodinách v určenom štvortýždňovom období od 23. februára do 19. marca 2010. Náhodný výber zabezpečovala aj ochota študentov zapojiť sa anonymne do výskumu, pričom sme nezaznamenali odmietnutie účasti na výskume ani u jedného z oslovených študentov. Zber údajov uskutočnili riešitelia projektu spolu s internými pedagógmi oslovených univerzít, resp. vysokej školy. Výskum prezentuje výsledky prvej etapy práce na projekte, celkove štruktúrovanom na skombinovaní kvantitatívnej a kvalitatívnej metodiky výskumu. V druhej etape kvalitatívnom výskume formou expertných dotazníkov a individuálnych rozhovorov o participatívnych aktivitách so študentmi, zástupcami v Rade vysokých škôl, resp. študentmi členmi akademických senátov vybraných univerzít, ako cieľovej skupiny, ktorá bude v plnom rozsahu požiadaná o účasť na výskume. Kompletný výstup z projektu je plánovaný formou záverečnej správy v októbri 2010.
Výsledky výskumu
Základné zistenia výskumu potvrdili hypotézu, že pre študentov je hodnota vzdelania dominujúcou hodnotou. Ako zdroj, základ osobnostnej identity (realizácie subjektívnych ašpirácií) a tiež ako základ a prostriedok sociálneho vzostupu (realizácie profesijnej kariéry, t. j. nielen akéhokoľvek uplatnenia sa na trhu práce). Z hľadiska získavaného vzdelania sa viac orientujú na kvalitu vzdelania; pre podporu tejto stratégie volia aj aktivity vo voľnom čase, v ktorých ďalšie vzdelávanie a sebarozvoj patria k dominujúcim. Týmto preferenciám vo vzťahu ku kvalite vysokoškolského vzdelávania zodpovedá nižšia miera identifikácie študentov s voľbou miesta štúdia a študijného zamerania – len niečo viac ako polovica študentov by znovu zopakovala svoju voľbu, pričom úvaha o zmene sa týka sídla univerzity, resp. vysokej školy, ale aj zvolenej profesie. Možno konštatovať, že kým záujem o vysokoškolské vzdelanie je stabilný, stabilita rozhodnutia pre konkrétnu univerzitu, resp. vysokú školu a zameranie vysokoškolského štúdia je nižšia. Tento poznatok z výskumu je problematický najmä z toho hľadiska, že ide o študentov druhého stupňa štúdia, ktorí túto zmenu aspoň čiastočne mali možnosť uskutočniť.
Študenti prejavili vysokú samostatnosť v rozhodovaní sa v najdôležitejších oblastiach individualizovaného životného štýlu, t. j. samostatnosť pri výbere zamerania vysokoškolského štúdia; flexibilitu pri hľadaní a realizácii kombinácií možností zabezpečiť si osobné príjmy doplňujúce pokrytie nákladov na štúdium (rôznorodosť pracovných pozícií v rámci štúdia, nezávislosť pri hľadaní zárobkových možností počas štúdia). Výskum ukázal, že študenti očakávajú náročnejšie požiadavky v porovnaní s realitou na univerzite, resp. vysokej škole a z tohto ich postoja možno usudzovať, že majú nevyužitý potenciál vo vzdelávaní na pôde univerzity, resp. vysokej školy. Zistenia z výskumu signalizujú, že u študentov dlhodobo absentuje priebežná príprava, ktorú vidíme ako najpravdepodobnejšiu reakciu na to, ako je nastavený učebný proces. Zistenia z výskumu ukázali mimoriadne nízky záujem študentov o vedeckovýskumnú prácu (v rámci ŠVOČ). Vzhľadom na to, že tento typ aktivity má významnú konkurenciu s priebežnými zárobkovými aktivitami študentov, treba hľadať opatrenia natoľko účinné, aby dokázali ovplyvňovať aj túto stránku motivácie študentov.
Základné zistenia výskumu pokiaľ ide mapovanie ekonomickej situácie študentov počas prípravy na povolanie potvrdili, že v prevažnej miere štúdium a ostatné výdavky študentov počas ich štúdia financujú rodičia. Hoci platí, že z týchto zdrojov pokrýva svoje výdavky na štúdium väčšina študentov ; existujúca sociálna diferenciácia z tohto dôvodu je značná, keďže len dve tretiny študentov nemajú problémy s týmito zdrojmi vystačiť, kým jedna tretina má dlhodobé ťažkosti väčšieho alebo menšieho charakteru. Pre väčšinu študentov teda úspešné zavŕšenie štúdia bude do značnej miery závisieť od pomoci a podpory rodičov, minimálne za podpory štipendia, a to napriek pomerne veľkému rozsahu ich zárobkovej aktivity počas štúdia.
Súbežne s odštartovaním akademického vzdelávania sa študenti orientujú na čo najrýchlejší vstup na trh práce. Hľadanie zamestnania sa tak stáva dôležitou zložkou ich študentského spôsobu života. Hoci zárobkové aktivity študentov väčšinou nesúvisia so študovaným odborom, väčšina ich vykonáva nielen s očakávaniami nasmerovanými na zlepšenie finančnej situácie, ale aj smerom k získaniu cenných skúseností využiteľných v budúcej praxi. Skúsenosti študentov s trhom práce sa premietli aj do ich hodnotových rebríčkov, keď medzi najvyššie oceňované hodnoty zaraďujú „mať zaujímavú prácu“ a „mať stálu prácu, ako sociálnu istotu“.
Generácia súčasných študentov má reálne možnosti priestorových mobilít. Vedomie týchto možností sa odráža vo vysokej miere pripravenosti študentov využívať tieto možnosti v priebehu študijného obdobia i po jeho zavŕšení. Zistenia mnohých výskumov dokumentujú vysokú náchylnosť študentov k migrácii za prácou do zahraničia; poznatky toho výskumu dokumentujú, že ide o racionálnejšie zvažovanie tak dĺžky migrácie, ako jej prínosu vzhľadom na cielené budovanie si pracovnej kariéry či osobnostný rozvoj. Z tohto hľadiska možno predpokladať, že rozsah plánovanej zahraničnej migrácie absolventov už neznamená ohrozenie z hromadného úniku kvalifikovaných odborníkov/absolventov našich univerzít a vysokých škôl.
Hodnoty profesionálneho života z pohľadu študentov (zaujímavosť práce, sociálna istota práce) sa výrazne premietajú aj do ich preferencií vo vzťahu k budúcej profesii a obrazu o ich zamestnávateľskej organizácii. Študenti kladú najväčší dôraz na to, aby mali zaistenú osobnú profesionálnu perspektívu, aby v budúcej zamestnávateľskej firme mali dobré vzťahy so spolupracovníkmi a s nadriadenými, pričom významnú rolu hrá aj finančná motivácia, finančné ohodnotenie vykonávanej práce. Medzi vysoko preferovanými hodnotami profesionálneho života je u študentov aj možnosť ďalšieho vzdelávania a využitie získaného vzdelania.
Základné zistenia výskumu pokiaľ ide referenčné rámce študentov, ich hodnotové rebríčky, voľnočasové a participačné aktivity, vrátane ich percepcie sociálnych problémov a rizík ukázali, že študenti citlivo vnímajú najmä hrozby ekonomického charakteru, ktoré v národnom meradle i v medzinárodnom kontexte významne ovplyvňujú náš každodenný život.
Ako najväčšie bezpečnostné ohrozenie pre Slovensko je z pohľadu študentov vnímaná korupcia a úplatkárstvo, medzi stupne vysokého ohrozenia začlenili potom nezamestnanosť a chudobu všeobecne, a osobitne dôsledky finančnej krízy v USA pre Slovensko. Do skupiny možných ohrození pre Slovensko študenti zaradili aj prejavy maďarského extrémizmu nasmerované voči Slovensku a prejavy nacionalizmu a extrémizmu na Slovensku. Pri hodnotení ďalších možných hrozieb pre Slovensko sa študenti najmenej obávali vojnového konfliktu v našom regióne, obdobne vnímajú aj následky konfliktov na Balkáne. V medzinárodno-politickom meradle sa študenti neobávajú ani teroristického útoku, či medzinárodného terorizmu, a za veľkú hrozbu nepovažujú ani náboženský fanatizmus, konkrétne islamský fundamentalizmus.
Študenti celkove nepatria do skupiny, ktorá má výhrady a predsudky k imigrantom; v zásade sa nestotožňujú s názorom, že Slovensko by malo zabrániť akémukoľvek prílevu cudzincov na Slovensko. Určité výhrady, ktoré vyjadrili, sa týkajú obmedzovania prílevu cudzincov, ktorí majú iné ako politické dôvody. Študenti sú za obmedzenie pracovne motivovanej imigrácie, resp. za jej reguláciu, najmä vzhľadom na región, z ktorého imigranti prichádzajú.
Z hľadiska voľnočasových aktivít u študentov dominuje stretávanie sa s priateľmi, partnermi, pasívny oddych, sledovanie TV, počúvanie hudby a surfovanie na počítači. Ak sa vo voľnom čase študenti venujú sebarozvojovým, vzdelávacím aktivitám, potom sú to veľmi pravidelné, každodenné aktivity a spravidla ide o vzdelávanie v rámci profesionálneho rastu, osobný rozvoj, a vzdelávanie sa v cudzích jazykoch.
Participatívne aktivity patria do skupiny aktivít, ktorým sa študenti venujú minimálne. Relatívne najviac sa angažujú v organizáciách tretieho sektora, aj to len necelá jedna tretina študentov. Medzi spoločensky angažovanými aktivitami dominuje práca s deťmi a starými ľuďmi. Obdobne sa to týka aj práce v študentskom parlamente, ktorej sa venuje 5 % opýtaných študentov. Ešte menší rozsah aktivity zaberá u študentov politická angažovanosť, t. j. práca v politických stranách, ktorej sa venuje len 3,6 % oslovených študentov.
Zistenia z výskumu ukázali, že prevažná väčšina študentov je celkove spokojných so svojím spôsobom života (úplne spokojných je 23 %, viac spokojných ako nespokojných je 65 %).
Zistenia z výskumu ukázali, že nadpolovičná väčšina študentov (55 %) negatívne vníma súčasný vývoj v našej spoločnosti; úplne nespokojných s tým, ako sa vyvíja život v našej spoločnosti je 10 % študentov, kým 45 % je viac nespokojných ako spokojných.
Celkovo možno pozitívne hodnotiť zvýšenie zodpovednosti študentov za sebavzdelávanie a sebarozvoj, dominujúcich popri rekreačných aktivitách vo voľnočasových aktivitách. Zistenia výskumu potvrdzujú, že aj keď u študentov pôsobia tzv. staré hodnoty a istoty (sociálna istota práce, istota celoživotného zamestnania, stabilita prežitia v blízkosti miesta bydliska atď.), v ich živote dominuje model života, vyžadujúci plné výkonové či emocionálne zaangažovanie (zámer osobnej profesionálnej perspektívy, spolupráca a dobré vzťahy v zamestnávateľskej organizácii, priateľstvo, partnerský vzťah), menej, resp. výnimočne je prítomná orientácia študentov na participatívne aktivity, ktoré zatiaľ nevnímajú ako rámec pre artikuláciu ich osobných záujmov a priestor na ich verejnú obhajobu.
Odporúčania z výskumu
Na základe zistení z výskumu možno oprávnene predpokladať, že zvýšenie nárokov počas štúdia sú študenti schopní akceptovať. V učebnom procese v tejto súvislosti možno navrhnúť prijatie opatrení, vyžadujúcich trvalú a každodennú prípravu študenta počas semestrov. Pre zvýšenie zodpovednosti študentov za sebarozvoj možno postačí rozšíriť priestor pre samoštúdium, ako plnohodnotnú a komplementárnu súčasť vzdelávacieho procesu.
Vzhľadom na zistený mimoriadne nízky záujem študentov o vedeckovýskumnú prácu (v rámci ŠVOČ), ktorý významne ovplyvňujú priebežné zárobkové aktivity študentov, treba hľadať opatrenia, ktoré by dokázali zvýšiť motiváciu študentov o vedeckovýskumnú prácu.
Dostupnosť dátového súboru:
nie je prístupný pre verejnosť
Dostupnosť výskumných nástrojov:
dotazník je prístupný pre verejnosť
Záverečná prezentácia výskumu:
Ďalšia dokumentácia:
ppt prezentácia