Identifikačný list výskumu ID: DAVM 53

Autor: IUVENTA (odbornú stránku výskumu zabezpečila Mgr. Jana Šolcová, PhD.)
Inštitucionálne pozadie výskumu: Centrum dobrovoľníctva, Ružová 13, 974 11 Banská Bystrica; Katedra sociálnej práce PF UMB, Ružová 13, 974 11 Banská Bystrica; Ústav sociálnej práce, Katedra sociálnej práce, Hrabovská cesta 1, 034 01 Ružomberok
Obdobie zberu dát: Marec 2012 až júl 2012
Zber dát: Zber bol realizovaný autorkou výskumu prostredníctvom realizácie pološtrukturovaných rozhovorov. Rozhovory boli nahrávané a následne prepísané a revidované, v prípade potreby doplnenia údajov boli participanti a participantky výskumu dodatočne kontaktovaní/kontaktované.

Abstrakt

Výskum zameriava pozornosť na zachytenie problematiky chudoby mládeže na území Banskobystrického samosprávneho kraja. Hlavným cieľom výskumu je zistiť ako mladí chudobní vnímajú sociálne súvislosti medzi ich chudobou a spôsobom života. V rámci súčasného stavu riešenej problematiky, prostredníctvom obsahovo-kauzuálnej analýzy skúmaného javu ako aj objektu skúmania uvádza teoretické a empirické zistenia, ktoré sa venujú podrobnejšie uvedenej problematike. Pozornosť sústredená na subjektívne vnímanie sociálnych súvislostí chudoby mladými chudobnými ľuďmi vo veku od 20 do 24 rokov. Výskum je založený na kvalitatívnej metodológii, biografický dizajn. Kvalitatívny prístup je proces skúmania javov a problémov v autentickom prostredí s cieľom získať komplexný obraz týchto javov, založený na hĺbkových dátach. Využíva metódu porozumenia a techniku pološtandardizovaný rozhovor. Rozhovory boli zvukovo zaznamenané a bol vytvorený ich prepis. Výskum prináša informácie o vnímaní súvislostí medzi chudobou a spôsobom života z perspektívy mladých chudobných ľudí, na základe ktorých sú identifikované formy a spôsoby vnímania sociálnych súvislostí chudoby v oblasti vzdelávania sa, bývania, zamestnania sa a možnosti trávenia voľného času.

Ciele výskumu

Hlavným cieľom výskumu je zistiť a popísať ako chudobní mladí ľudia vnímajú sociálne súvislosti medzi ich chudobou a ich spôsobom života.

Pre naplnenie hlavného cieľa sme si stanovili nasledovné čiastkové ciele:
1. Teoretická analýza dostupných vedeckých poznatkov a informácií o sociálnych súvislostiach spôsobu života chudobnej mládeže
2. Depistáž zariadení a inštitúcii na území Banskobystrického kraja pracujúcich s mladými ľuďmi žijúcimi v chudobe
3. Zistiť sociálne súvislosti spôsobu života chudobnej mládeže pomocou kvalitatívnej metódy
4. Analýzou empirických zistení vyhodnotiť získané dáta a formulovať závery

Výskumné otázky

Základná výskumná otázka: Ako chudobní mladí ľudia vnímajú sociálne súvislosti medzi ich chudobou a ich spôsobom života?
Čiastkové výskumné otázky sú diferencované na základe vybraných aspektov spôsobu života, vybrané aspekty nám vytvorili zároveň výskumné kategórie:

1. Ako vnímajú mladí ľudia sociálne súvislosti ich chudoby a možnosti vzdelávania?
2. Ako vnímajú mladí ľudia sociálne súvislosti ich chudoby a bývania?
3. Ako vnímajú mladí ľudia sociálne súvislosti ich chudoby a zamestnania?
4. Ako vnímajú mladí ľudia sociálne súvislosti ich chudoby a spôsobu trávenia voľného času?

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Výskum bol založený na kvalitatívnej metodológii, biografický dizajn. Kvalitatívny prístup v sociálnych vedách vychádza z toho, ako sú rôzne pojmy a vzťahy vnímané aktérmi sociálnej reality. Úlohou tohto výskumu bolo teda zistiť ako sami participanti vnímajú a rozumejú sociálnym situáciám, ktoré ich vedú k určitému spôsobu života. Ako techniku umožňujúcu získanie spontánnych výpovedí sme vybrali pološtandardizovaný rozhovor – kombinuje v sebe praktické výhody štruktúrovaných prístupov a otvoreného, neštruktúrovaného, diskusného štýlu (názory, hodnotenia). Rozhovory boli zvukovo zaznamenané a bol vytvorený ich prepis. Po prvotnej analýze rozhovorov sme vytvorili revíziu revíziu prepisu a zrealizovali doplňujúce rozhovory umožňujúce detailnejšie priblíženie a zodpovedanie ako mladí ľudia vnímajú určitý problém, či zažité skúsenosti.

Pri vstupe do terénu sme boli v pozícii „návštevníka“. Prvý kontakt s participantmi nastal prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti v zariadení, tento kontakt bol neoficiálny.

Za účelom validizácie sme využili techniky: výber participantov výskumu, priame citácie, revízia prepisu rozhovoru, analýzy dát a interpretácie dát. Výber našich participantov súvisel s druhým čiastkovým cieľom (depistáž zariadení, inštitúcii na území Banskobystrického kraja pracujúcich s mladými ľuďmi žijúcimi v chudobe).

V procese analýzy kvalitatívnych dát sme preferovali analytický proces, ktorý súvisel s odpoveďou na základnú výskumnú otázku. Pri interpretácii sme sa opierali o indukciu – spontánne výpovede sme indukovali (na základe podobnosti, rozdielnosti). V prvom kroku prebehlo najprv usporiadanie dát. Druhým krokom bola analýza dát, prebiehala prostredníctvom otvoreného kódovania. Cieľom je vytvorenie kategorizovaného zoznamu pojmov/kódov. Tretím krokom je využitie konkrétnej kódovacej techniky tématické kódovanie.

Závery a hlavné zistenia výskumu

Pri analýze získaných dát sme hľadali odpoveď na to ako mladí chudobní vnímajú sociálne súvislosti medzi ich chudobou a spôsobom života. Už z prvého kódovania bolo zrejmé, že existenciu týchto súvislosti vnímajú, a že sú to pre mladých chudobných svojim spôsobom skúsenosti, zážitky. Spočiatku sa nám toto vnímanie zdalo úplne totožné. Po následnom tématickom kódovaní bola vytvorená štruktúra sociálnych súvislostí chudoby na základe subjektívneho vnímania participantov a vybraných oblastí spôsobu života, do ktorej boli zapisované jednotlivé skúsenosti, prípady, spôsoby a vnímania participantov.

Počas procesu analýzy sme zistili, že všetci participanti výskumu vnímajú sociálne súvislosti medzi chudobou a ich spôsobom života, nastávajú však odlišnosti v následnej reakcii na vzniknutú súvislosť, táto reakcia bezprostredne súvisí s tým ako vnímajú danú súvislosť. Hľadisko postoja k chudobe vyjadruje jeden z prístupov k odpovedi na našu základnú výskumnú otázku: Ako mladí chudobní vnímajú sociálne súvislosti medzi ich chudobou a ich spôsobom života?

Prejavom môže byť pasivita (statický alebo fatalistický postoj), alebo naopak aktivita (záujem) jedinca k životnej situácii. Zástancovia takéhoto chápania tvrdia, že práve zmena postoja (na aktívny postoj) môže vďaka spolupôsobeniu opatrení verejnej politiky implikovať elimináciu chudoby v živote jedinca.

Formy a spôsoby vnímania sociálnych súvislostí chudoby v oblasti vzdelávania sa

Vnímanie sociálnych súvislostí medzi chudobou a možnosťou vzdelávať sa vnímali participanti prostredníctvom negatívnych a pozitívnych skúsenosti v škole, podmienok domácností pre učenie sa, spôsobov riešenia príprav do školy, vybavenosti do školy. Participantky vnímanie sociálnych súvislosti vyjadrili aj prostredníctvom vyjadrenia určitého pocitu znevýhodnenia formou akéhosi porovnávania sa na školách v súvislosti nielen so vzdelávaním sa, ale i s ďalšími oblasťami spôsobu života (obliekanie sa).

V rámci kódovania odpovedí sme zachytili 2 typy odpovedí:

  • odpovede vyjadrené cez vlastný názor, vyjadrenie vnímania participantmi na základe vlastnej dedukcie a myslenia,
  • odpovede vyjadrené cez názor iných ľudí z ich okolia, alebo prostredníctvom iných zdrojov. Vnímanie súvislostí chudoby participantmi môže byť teda na základe prevzatých úvah a myšlienok.

V rámci negatívnych skúsenosti vnímaných participantmi hovorili o sociálno-patologických javoch a formách správania, o problémoch vytvorených na základe rozdielu názorov na život v chudobe. Ďalšou negatívnou súvislosťou bola častá zmena bydliska a tým aj zmena školy.

Pozitívne skúsenosti z oblasti vzdelávania sa uviedli participanti mužského pohlavia. Medzi takéto skúsenosti patrilo vnímanie podpory učiteľmi v školskom prostredí a možnosť slobodného rozhodnutia o výbere školy

V rámci podmienok domácností pre možnosť učenia sa vyjadrili participanti v určitej miere nespokojnosť a vnímanie problému s podmienkami domácnosti, v ktorých sa učili. Podmienky pre učenie sa v sebe zahŕňali vyjadrenia týkajúce sa malých priestorov, počtu ľudí v domácnosti, ale aj systému a spôsobu učenia sa.

Prostredníctvom rozhovorov participanti odkrývali aj spôsob riešenia učenia sa a prípravy do školy, diferencovane na základe vnímania participantov: chytenie riešenia do vlastných rúk, rozhodovanie autorít, neriešenie situácie.

V rámci determinantov výberu školy sa vo výskume preukázali: nedostatok financií – finančná situácia participanta, vlastné rozhodnutie participanta súvisiace so záujmom o vybrané štúdium, miesto bydliska participanta a lokácia školy, obmedzený výber, ktorý bol podmienený „autoritami“ ponukou detského domova.

Vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu vzdelávať sa ďalej po základnej škole participanti formulovali spolu s vyjadrením určitých dôvodov, prečo sa tak rozhodli. Dôvodom bola napríklad zmena životnej situácie (manželstvo, narodenie dieťaťa) alebo lepšia perspektíva do budúcnosti (možnosť nájsť si lepšiu prácu).

Formy a spôsoby vnímania sociálnych súvislostí chudoby v oblasti bývania

Participanti uvádzali skutočnosti súvisiace so súčasným bývaním, no niektorí vo výpovediach uvádzali aj skúsenosti so spôsobom bývania z minulosti (detstva). V niektorých prípadoch sa spôsob bývania postupne menil. Zmeny súviseli buď priamo so zmenou lokality bývania alebo so zmenou životnej situácie.

Súčasťou vnímania sociálnych súvislostí sa stala aj vysoká početnosť členov v domácnosti. Participanti vnímali bariéry pri hľadaní nového bývania na základe subjektívneho vnímania počas zažitej skúsenosti s hľadaním bývania:

  • diskriminácia na základe vonkajšieho výzoru ,
  • diskriminácia na základe pôvodu a očakávaných zlyhaní.

V rámci vybavenia domácností hovorili o nábytku, priestore a zároveň spôsobe bývania s uvedeným vybavením domácnosti. Participanti vnímali aj nevhodnosť svojho súčasného bývania. Nevhodnosť sa spája:

  • s nedostatkom priestoru pre život rodiny a prijímanie návštevy,
  • obmedzením súkromia, čo je spojené so spolužitím inej rodiny v jednom byte,
  • vnímanie potreby a predstáv, ktoré sa spájajú s možnosťou samostatných izieb pre členov svojej rodiny.

Jednou zo súvislostí chudoby v spojitosti s bývaním môže byť možnosť straty bývania. Participanti si túto skutočnosť uvedomovali. Subjektívne vnímanie bezdomovectva nebolo spojené len so stratou materiálnou (strecha nad hlavou), ale aj s exklúziou človeka zo spoločnosti … každý sa im vyhýba veľkým oblúkom…, participanti vyjadrovali strach zo samoty, strach zo straty bývania.

Formy a spôsoby vnímania sociálnych súvislostí chudoby v oblasti zamestnania

Participanti zažili pracovnú skúsenosť formou prijatia do zamestnania alebo formou pracovnej činnosť na dohodu, ako brigádnickú činnosť. Súvislosť chudoby s dosiahnutým vzdelaním a nadobudnutím konkrétnej profesie označovali participanti prostredníctvom rozprávaní skúseností o nevhodnosti vyštudovaného odboru. Túto nevhodnosť vyjadrovali formou bagatelizovania svojej profesie, nepotrebnosti ich profesie na trhu práce, nedostatku voľných pracovných miest pre ich profesiu.

Participanti sa v tejto oblasti spôsobu života vyjadrovali aj k vnímaniu súvislosti chudoby v súvislosti so zamestnávateľmi. Participanti vnímali, že ich na základe pôvodu (napríklad zamestnanec z detského domova, útulku a i.) zamestnávatelia diskriminovali a tým vytvárali prekážky zamestnať sa. Negatívna skúsenosť zamestnávateľov s inými chudobnými, tak súvisela s vytváraním stereotypov. Participanti uviedli, že išlo o skúsenosti s inými mladými chudobnými, ktorí sa nevhodne správali počas trvania zamestnaneckého pomeru (meškali do práce, kradli, neboli spoľahliví). V procese vyhodnocovania sme si uvedomili, že mladí chudobní vnímajú sociálne súvislosti prostredníctvom rôznych prekážok (nevhodné vzdelanie, stereotypy a diskriminácia) zamestnať sa.

Z rozhovorov s mladými sme zistili schopnosť mladých chudobných identifikovať sa do rovnakej spoločenskej „vrstvy“ skupiny. Keď rozprávali o tejto oblasti života vyjadrovali sa cez formuláciu „my“, „nás nikto nechce“ a iné, ktoré vyjadrovali ich vnímanie ostatných mladých chudobných, ako súčasť ich života. Participanti vnímajú súvislosti medzi chudobou a zamestnaním, toto vnímanie konkrétne formulovali prostredníctvom vysvetlenia toho, ako prežívajú rozhodnutie pre prijatie práce. Participanti hovoria o motivácii pracovať a zamestnať sa. Motivácia je v jednotlivých príbehoch participantov odlišná. Niektorí participanti vyjadrujú motívy súvisiace so zabezpečením dôstojného bývania, so zabezpečením lepšieho života pre seba prípadne svoju rodinu. Niektorí participanti vyjadrujú motívy súvisiace s potrebou zabezpečenia čo ale neznamená nič negatívne, skôr je to niečo, čo môže v ich živote vyvolať aktívny postoj k riešeniu problému zamestnať sa alebo pasívny postoj.

Formy a spôsoby vnímania sociálnych súvislostí chudoby v možnosti trávenia voľného času

V kategórii neorganizovaného voľného času vnímali participanti súvislosti nielen v spojení s finančným nedostatkom, ale i vzdialenosťou bydliska. Veľká vzdialenosť bydliska od mesta sa stáva jedným z determinantov vnímania týchto možností. Navštevovať organizované formy voľného času neumožnila finančná situácia rodiny. S finančnou situáciou sa spája aj možnosť zabezpečenia hudobného nástroja, ako aj zabezpečenia surovín v domácnosti.

Vnímanie sociálnych súvislostí chudoby a prežívania voľného času prejavili participanti dvomi spôsobmi:

  • participanti výskumu sa vyjadrovali cez túžby a priania prístupu k jednotlivým formám prežívania voľného času. Participanti uviedli niekoľko skúseností, zážitkov kde hovorili o tom kam chceli ísť a kde sa chceli zapojiť v minulosti, ako aj túžby a prania do budúcnosti.
  • participanti formulovali príklady na základe porovnávania sa so svojimi spolužiakmi či ľuďmi z blízkeho okolia.

Odporúčania z výskumu

A. V rámci výskumu sme zistili, že vnímanie mladých chudobných súvisí s ich postojom k samotnej chudobe. V rámci postojov sme vytypovali 3 kategórie mladých chudobných:
1. Nezmierení: Títo chudobní mladí ľudia vnímajú sociálne súvislosti ako niečo, čo sa dá zmeniť. Sú to participanti, ktorí sú nespokojní so spôsobom života, riešia a snažia sa zmeniť vzniknutú sociálnu súvislosť. Možnosť zmeniť svoj život je predovšetkým spájaná so samotným odhodlaním mladého človak, ako aj uvedomením si, že táto zmena prichádza postupne a má dlhodobejší charakter.
2. Skromní: Spôsob života u týchto chudobných mladých ľudí je spojený s charakterom človeka a jeho vlastnosťami, napr. ide o skromnosť.
3. Statici: Títo chudobní mladí ľudia vyjadrujú určitú pasivitu až fatalistický postoj k chudobe. Reakciou na vzniknuté súvislosti chudoby je opak snahy zmeniť a vyriešiť túto súvislosť.

  • Pre prax – pracovníkov s mládežou:

1.Zistené informácie o tom, že vnímanie mladých sa odlišuje, by pri diskusii a riešení aspektov chudoby mladých ľudí mohlo napomôcť zlepšiť možnosti pomoci mladým chudobným. Pracovníci s mládežou by mali prispôsobiť jednotlivé stratégie riešení životnej situácie mladých na základe vlastného vnímania a postoja k životnej situácii.

2.V rozhovoroch sa niekoľko krát vyskytol sprievodca životom mladého chudobného. Táto skutočnosť bola spájaná s výskytom väčšieho množstva pozitívnych skúseností. Preto odporúčame rozpracovať a podporovať rozvoj mentoringových programov (napr. dobrovoľníckych) pre mladých ľudí žijúcich v chudobe.

  • Pre teóriu a výskum: Charakteristiku a ďalšie životné stratégie mladých chudobných na základe životných postojov môže doplniť ďalšie vedecké bádanie, ktoré môže potvrdiť/vyvrátiť naše zistenia. Na základe výsledkov nášho výskumu môžeme vidieť, že poznať myslenie a spôsob života mladých chudobných je možné. Dotvára to možnosť charakteristiky jednej z cieľových skupín mládežníckej politiky.

B. Prostredníctvom analýzy získaných dát sme zistili rozdiel vo vyjadrovaní sa participantov k existencií sociálnych súvislostí chudoby. Niektorí sa vyjadrovali prostredníctvom vlastných alebo prostredníctvom prevzatých názorov. Táto skutočnosť sa nám spojila s konceptom kultúry chudoby, v rámci ktorej sa predpokladá, že chudobní majú vlastné normy a správanie, čo sa prejavuje aj v špecifickom spôsobe vnímania života.

  • Pre prax – pracovníkov s mládežou: Mladých chudobných je nutné aktívne vyhľadávať. Nakoľko nemajú dostatočné informácie o systéme pomoci a podpory, nie je možné očakávať, že pomoc, či už preventívnu alebo pri riešení problémov budú sami vyhľadávať. Navyše informácie si zisťujú od iných ľudí v podobnej situácii. Pracovníci s mládežou by sa mali zamerať na depistáž týchto ľudí s ponukou informácií, sprievodcami.
  • Pre výskum a teóriu: Zistenia výskumu preukazujú skutočnosť že mladí chudobní získavajú určité postoje, názory a návyky prostredníctvom medzigeneračného a kultúrneho transféru. Mnohé vnímania sociálnych súvislostí sa nám prepojili s konceptom kultúry chudoby. Tento koncept môže byť jedným z prístupov k vysvetleniu dôvodov stotožnenia sa niektorých našich participantov pri vysvetľovaní súvislostí chudoby s názormi svojich rodičov. Toto tvrdenie však vyžaduje realizovanie ďalšieho výskumu. Ďalšie zistenia v tejto oblasti môžu napomôcť k zníženiu medzigeneračného prenosu chudoby.

C. Ďalším spôsobom vnímania súvislosti boli negatívne skúsenosti so správaním sa iných spolužiakov voči mladým chudobným.

  • Pre prax –– pracovníkov s mládežou: v rámci vnímania sociálnych súvislostí chudoby vnímame dôležitosť pracovať s mladou populáciou, ktorá nie je zasiahnutá chudobou formou preventívnych aktivít zameraných na odbúravanie predsudkov a stereotypov voči chudobným. Úlohou štátnych politík je reagovať nielen na riešenie materiálneho nedostatku jednotlivca (prevažná väčšina existujúcich sociálnych politík je založená na tomto princípe), ale taktiež (paralelne) vytvárať nástroje a programy zamerané na prekonávanie sociálneho vylúčenia.
  • Pre výskum a teóriu: v rámci realizácie projektu nás inšpiroval konkrétny rozhovor s participantkou, ktorá reflektovala skutočnosť či sa niekto zaoberá tým, ako mladí ľudia, ktorí nie sú chudobní vnímajú mladých chudobných. Sústredenie pozornosti na túto výskumnú problematiku by podrobnejšie odhalilo stratégiu praxe a profesionálov pracujúcich s mladou populáciou v rámci preventívnych aktivít a v rámci pomoci odbúravania predsudkov a stereotypov.

Dostupnosť výskumných nástrojov: Priložený v prílohe.
Dostupnosť dátového súboru: Nie je dostupný
Záverečná správa z výskumu: Záverečná správa z výskumného projektu ; Scenár rozhovoru
Ďalšia dokumentácia:

ŠOLCOVÁ, J. 2012. Sociálne súvislosti spôsobu života mladých chudobných. Dizertačná práca. Ružomberok: Katolícka univerzita, 2012.
ŠOLCOVÁ, J. 2013. Záverečná správa z výskumného projektu: Sociálne súvislosti spôsobu života chudobnej mládeže. Reflexia očami cieľovej skupiny. Bratislava: Iuventa 2013.
ŠOLCOVÁ, J. 2013. Sociálne súvislosti chudoby z pohľadu mládeže. In: Studia scientifica Facultatis Paedagogicae. Číslo 1, február 2013, ročník XII. s. 190 – 200. ISSN 1336-2232.

Spracovala: Mgr. Jana Šolcová, PhD