Identifikačný list výskumu ID: DAVM 025
Autori výskumu: Ladislav Macháček, CERYS Katedra politológie FF UCM v Trnave
Obdobie zberu dát: II.etapa 8.6.- 18.6.2009
Zber dát: Agentúra sociálnych analýz ASA, s.r.o.
Abstrakt
Podľa oficiálnych výsledkov štatistického úradu sa z celkového počtu 4.345.773 oprávnených voličov uznalo 826.782 platných hlasov, čo predstavuje 19,6%. SR sa tak znovu zaradila s najnižšou účasťou na poslednom mieste spomedzi 27 členských krajín EÚ. Najvyššia volebná neúčasť sa zaznamenalo Slovensko (80,4 %), v Litva (79 %) a Poľsko (75,5 %). Slovensko patrí k malej skupinke krajín (BG,PL,LV,EE), ktoré prekonali celkový trend znižovania účasti na voľbách do EP (z 49,5 % v roku 2004 na 45,5 % v roku 2009) a zaznamenala rast účasti oproti roku 2004, t.j. o 2,7 % (16,9 % na 19,6 %).
Experti pri celkovom hodnotení mobilizácie voličov k účasti na voľbách konštatovali, že relevantným prvkom odlišujúcim predvolebnú kampaň na Slovensku v roku 2009 od roku 2004 boli v podstate iba projekty zamerané na študujúcu mládež finančne podporované samotným Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Napr. Eurovlak (IUVENTA), „Aj Ty si Európsky parlament.“(IK EP v Bratislave), „Mladý Európan“(Zastúpenie EK v Bratislave). Jedným z týchto projektov bol projekt KP FF UCM v Trnave SEP, ktorý v priebehu 5 mesiacov intenzívne rozvíjal aktivity zamerané na rast vedomostí študentov o EU a EP a mobilizoval ich a ich prostredníctvom aj ich rodičov k účasti vo voľbách do EP. Podľa prvého povolebného Eurobarometra najviac ľudí si na kampaň pred voľbami do EP spomína na Malte (89 %), vo Švédsku (86 %) a na Slovensku (82 %).
Zlepšený výsledok o 2,7%3% možno pripísať predovšetkým na konto účasti študujúcej mládeže –prvovoličov. Podľa výskumu uskutočneného v priebehu 10 dní po skončení volieb (8.6.2009) sa podľa vyjadrenia respondentov zúčastnilo 33 % zo základného súboru 170.000 študentov-oprávnených voličov, ktorí odovzdali približne 54.740 platných hlasov. Konštatujeme cca 1,6 krát vyššiu volebnú účasť v porovnaní s celkovou populáciou oprávnených voličov zapísaných do volebných zoznamov. Prvovoliči-študenti vo veku od 18 do 23 rokov tvoria z celkového počtu oprávnených voličov 3,91 % a reprezentujú 6,41% z odovzdaných hlasov do EP. O tento rast sa zaslúžila predovšetkým študujúca mládež –prvovoliči a to najmä tí, čo študujú na vysokých školách vo veku 20-24 rokov, čo potvrdil aj najnovší výskum Eurobarometra po voľbách do EP.
Výskumná vzorka
Sociologický výskum (757 študentov) vo veku od 18 do 23 rokov pripravila Katedra politológie FF UCM v Trnave. Výskum sme realizovali prostredníctvom dotazníkového zisťovania face to face. Zber údajov zabezpečila ASA-Bratislava. Zber empirických údajov prebehol od 8.6.-18.6. 2009.
Výsledky výskumu
Vo výskume sme venovali predovšetkým pozornosť tým údajom, ktoré by upresnili efektívnosť penetrácie aktivít projektu do študentského prostredia z hľadiska mobilizácie študentov k volebnej participácii.
Prvým indikátorom bola identifikácia informovanosti o projekte.
- 57 % respondentov nevedelo nič o tomto podujatí – projekte.
- 43 % sa na projekte zúčastnilo alebo malo o ňom informácie.
Z toho:
- 5 % respondentov prehlásilo, že sa zúčastnilo sa akcií projektu, napr. na súťaži vedomostí na internete alebo zasadnutiach výborov SEP na svojej univerzite.
- 11 % respondentov prehlásilo, že osobne sa projektu nezúčastnili, ale ich spolužiaci, kolegovia sa projektu zúčastnili
- 27 % respondentov tvrdí, že niečo o SEP počuli alebo videli v médiách
Tieto údaje možno konfrontovať s našimi štatistickými údajmi potvrdzujúcimi, že napr. internetového testu sa zúčastnilo 2565 stredoškolákov z celej SR. Súťaže o cenu predstavujúcu návštevu EP v Bruseli sa v 8 mestách záčastnilo spolu približne 240 stredoškolákov a 300 divákov-fanúšikov súťažných tímov. Plenárneho otvorenia SEP (24.2.009 v Trnave) sa zúčastnilo 100 vysokoškolákov a záverečného pléna (1.6.2009 v Bratislave ) obdobne 100 účastníkov. Na 14 zasadnutiach výborov sa na univerzitách v 8 mestách zúčastnilo približne 300 vysokoškolákov.
Projekt mal relatívne intenzívnu mediálnu prezentáciu v celoslovenských TV: 4 spravodajstvá a interview v STV a Markíze.
Na internete mala vysokú návštevnosť nielen www.sepeu.sk (napr. cca 8 tisíc klikov), ale projekt mal informácie aj na webstránkach mnohých stredných škôl a univerzít Slovenska.
Študenti dostali na školy tašky a prepisovačky s logom a www.sepeu.sk, letáčky a plagáty (5000 ex) alebo kalendáriky s logom a programom SEP (30 000 ex).
Druhým indikátorom bolo zistenie o účasti vo voľbách v závislosti od participácie na projekte.
Miera účasti vo voľbách je odlišná podľa úrovne participačnej intenzity na projekte.
Na volbách sa zúčastnili
- najviac študenti , ktorí sa osobne nejakým spôsobom zúčastnil aj projektu – 54 %,
- ktorých priatelia,kolegovia, spolužiaci sa zúčastnili projektu – 51 %.
- menšia účasť bola u tých čo uvádzajú , že iba niečo o projekte počuli v rozhlase alebo videli v televízii, na internete a pod. – 41 %.
- podpriemerná bola účasť vo voľbách do EP tých čo o projekte nikdy nepočuli 24 %. Tretím indikátorom bolo zistenie vzťahu účasti na voľbách do EP k subjektívnej vízie o vlastnej budúcnosti o 10 rokov v porovnaní s rodičmi.
Tretím indikátorom bolo zistenie vzťahu účasti na voľbách do EP k subjektívnej vízie o vlastnej budúcnosti o 10 rokov v porovnaní s rodičmi.
Študenti gymnázií a najmä vysokých škôl v dlhodobejšom horizonte predstavujú sociálno-vekovú skupinu s optimistickou víziou o vlastnej budúcnosti. Nielen v januári 2009, ale ešte aj v júni 2009, napriek hospodárskej kríze a rastúcej nezamestnanosti, predstavujú optimisti viac ako 70% výskumného súboru.
Volebná účasť sa v podstate viaže na “životný optimizmus”. Z hľadiska výšky volebnej účasti je dôležitá predstava o oveľa lepšej (44%), lepšej (34) ako rovnakej budúcnosti (39%) v porovnaní s rodičmi.
Skutočný pokles volebnej účasti nastáva až medzi “pesimistami” (horšia budúcnosť). Pritom neistota (neviem) (19%) ohľadne budúcnosti je z hľadiska dopadu na volebné správanie prekvapujúco dôležitejšia ako istota, že budúcnosť bude oveľa horšia (25 %) alebo horšia (28% )v porovnaní s rodičmi.
Budúcnosť študenta o 10 rokov v porovnanía s rodičmi a volebná účasť do EP 6.6.2009
Štvrtým indikátorom bola úroveň vedomostí o Európskom parlamente v závislosti od participácie na projekte.
Cielom projektu SEP nebola iba vyššia účasť študentov na voľbách. Našim hlavným cieľom bolo aj zlepšenie informovanosti o európskom vládnutí a prínosu EP do jeho demokratizácie. Vedomosti študentov sme preverovali na niekoľkých elementárnych testovacích otázkach s možnosťou odpovedí: pravda, nepravda a neviem.
Tvrdili sme, že napr.
1. EP prijal rozhodnutie, že sa už nebude sťahovat z Bruselu do Strasburgu a späť
38,5% účastníkov projektu SEP odhalilo, že ide o nepravdivé tvrdenie, 62,5% bez informovanosti o projekte odpovedalo, že nevie o tomto rozhodnutí.
2. EP schválil smernicu o znížení poplatkov za roaming
56,3% účastníkov projektu SEP označilo informáciu o smernici EP ako pravdivú, bez
informovanosti o projekte tak uviedlo iba 49,3%.
3. každy členský štát má rovnaký počet poslancov v EP
87,2% účastníkov projektu odhalilo, že tvrdenie je nesprávne, bez informovanosti o projekte to dokázalo odhaliť iba 62,0%.
4. členovia EP sú voleni priamo občanmi každého štátu EÚ
92,3% účastníkov projektu vedelo, že je to pravdivé tvrdenie, bez informovanosti o projekte iba 76.3%.
5. členovia EP sedia v zasadacej sieni parlamentu spoločne podľa jednotlivých krajín
46,2% učastníkov projektu odhalilo, že je to nepravdivé tvrdenie, ale študenti bez informovanosti o projekte iba 29,2% vedelo správnu odpoveď. Tu je aj najviac tých, ktorí odpovedali –neviem (44 %).
Vo vedomostných testoch týkajúcich sa najmä fungovania EP sa potvrdilo, že účastníci projektu významnejšie častejšie odpovedali správnejšie v porovnaní so skupinou, ktorá o projekte SEP nevedela.To, že poslanci sa volia priamo občanmi EÚ, že nesedia v parlemente spoločne podľa svojich krajín, ale politickej orientácie, že každá členská krajina nemá rovnaký počet poslancov, že sa stále stahujú pravideľne na rokovania z Brusselu do Strasburgu sú iste zaujímavé indikátory o znalostiach občanov o EP.
Nehovorí nám to nič o skutočnom vplyve rozhodnutí EP na každodenný život občanov EÚ, prípadne o znalostiac respondentov o takýchto rozhodnutiach. Pokiaľ sa to týka tzv. zníženia poplatkov za roaming alebo leteckých poplatkov tu nie sú rozdiely až tak veľke. Lepšie výsledky správnych odpovedí dosahujú skôr ostatné skupiny študentov. Takže zdá sa, že študenti (najmä dievčatá na stredných školách) sa dokázali naučiť veľa o EP a jeho fungovaní z dostupných informačných zdrojov, ale nezaregistrovali jeho rozhodnutia(výnosy) o niektorých dôležitých skutočnostiach dotýkajúcich sa každodenného života aj mladých ľudí sprostredkované iba médiami. Všeobecne však platí, že ten kto nezaregistroval niečo o našom projekte nevedel ani veľa o rozhodnutiach EP v uvedených oblastiach a vice versa. Musíme si uvedomiť, že ide o viac ako polovicu skúmaných študentov (57 %).
Závery
Nielen študenti (33 %), ale aj rodičia (34%) a priatelia (27 %) týchto študentov – sa častejšie zúčastnili na voľbách do EP 6.6.2006 ako iné sociálno-vekové skupiny. Tí, ktorí sa zúčastnili na projekte SEP realizovaného s podporou Európskeho parlamentu sa častejšie zúčastnili na voľbách ,sú lepšie informovaní o EP a jeho činnosti. Volebné správanie študentov je ovplyvnené ich subjektívnou predstavou o vlastnej osobnej budúcnosti: čím optimistickejšie predstavy ohľadne osobnej budúcnosti tým vyššia účasť vo voľbách do EP v roku 2009.
Odporúčania z výskumu
I. Pre prácu s mládežou
Informačná kampaň zameraná na účasť mladých ľudí vo voľbách do EP naznačila, že študenti sa dokážu motivovať k účasti na obdobných participačných projektoch. Osobitne na východnom Slovensku. Študenti radi súťažia o nejaké zmysluplné ceny a s podporou svojich učiteľov doslova „bojujú“ aj o dobré meno svojej školy. Dokážu sa naučiť potrebné fakty aj ke´d nie vždy pochopia aj ich súvislosti.
Súčasne sme zistili, že informačné projekty práce s mládežou sa vzájomne nekoordinujú. Ćasto sa študenti stredných škôl „zahlcujú“ výzvami, na ktoré už nedokážu reagovať, najmä ak ide o obdobie pred maturitami alebo skúškami na vysoké školy.
V období predvolebnej prípravy sme na Slovensku zaznamenali niekoľko rozsiahlych projektov financovaných z prostriedkov EU. Projekt SEP ukázal, že práca so stredoškolskou a vysokoškolskou mládežou v oblasti výchovy k demokratickému občianstvu nemá byť nárazovitá a účelová, ale má byť koordinovaná, systematická a dlhodobá.
II. Pre výskum mládeže
Výskum študujúcej mládeže po skončení volebnej kampane a uskutočnení volieb 6.6.2009 identifikoval špecifický vplyv účasti študentov na projekte SEP počas 5 mesiacoch. Jeho zistenia prispeli k celkovému hodnoteniu priebehu a výsledkov projektu. Výskum objasnil ako sa zvýšil počet účastníkov volieb na Slovensku o 2,7%, aj keď si Slovensko udržalo svoju výlučnú pozíciu celkovo najvyššej neúčasti na voľbách do EP.
Ako to potvrdili aj výsledky Eurobarometru po skončení volieb, v týchto voľbách do EP sa v európskom priemere sa zúčastnilo viac z celku občanov nad 55 rokov (50 %) ako vo veku od 18 do 29 rokov (29 %). Dokonca to platí aj pre študentov(34 % účasť ), ktorí sa pohybovali na úrovni nezamestnaných a robotníkov. Neprekvapuje ani zistenie, že čím vyššia je úroveň vzdelania, tým vyššia je účasť na voľbách. To, čo verifikuje našu hypotézu-objasnenie o výsledkoch voľieb do EP na Slovensku je zistenie Eurobarometru, že v európskom priemere podiel voličov, ktorí študovali aj po dovŕšení veku 20 rokov, bol najvyšší (52 %).
Je žiaduce, aby súčasťou každého mohutného projektu práce s mládežou bol empirický výskum identifikujúci situáciu a poznanie názorov a postojov mladých ľudí na začiatku a na konci informačnej kampane ako súčasť jeho celkového zhodnotenia.
Dostupnosť dátového súboru:
neprístupný pre verejnosť
Dostupnosť výskumných nástrojov:
neprístupné pre verejnosť
Citácia:
Študentský európsky parlament a voľby do Európskeho parlamentu 2009 na Slovensku. KP FF UCM v Trnave 2009
Záverečná prezentácia výskumu: