Identifikačný list výskumu ID: DAVM 023

Autori výskumu: Danka Moravčíková, Martina Hanová, Štefan Kováč (Fakulta ekonomiky a manažmentu, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre – SR), Tibor Farkas (Faculty of Economics and Social Sciences, Szent István University Gödöllö – HU), Roberto Antonio Valdeón Garcia (Faculty of Arts, University of Oviedo – ES), Martin Neubauer (FH Joanneum GmbH, Graz, AT), Miroslav Sapík (Pedagogická fakulta, Juhočeská univerzita, České Budějovice – CZ)
Obdobie zberu dát:
máj a jún 2007
Zber dát:
Dotazníkový výskum bol uskutočnený v období mesiacov máj a jún 2007 na vzorke 1053 respondentov, z toho z Rakúska 217, z Maďarska 192, zo Španielska 199, z Česka 213 a zo Slovenska 232 respondentov.

Abstrakt

Výskum je súčasťou medzinárodného projektu Socrates Grundtvig 2: Partnerstvá vo vzdelávaní dospelých – Multicultural Education for European Citizenship (GRU2/2006/09-5-NR-1), ktorého koordinátorkou je Elena Horská (Fakulta ekonomiky a manažmentu, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre – SR). Projekt sa realizuje v období rokov 2006 – 2009. Ústredným cieľom tohto vzdelávacieho projektu je zhromaždiť skúsenosti o fenoméne európskeho občianstva z perspektívy rôznych európskych krajín a ich regiónov a tým zvýšiť povedomie o prínose a dôsledkoch európskej integrácie pre vybrané cieľové skupiny, ktorými sú mladí ľudia z piatich krajín EÚ – študenti jednotlivých ročníkov bakalárskeho štúdia podobne zameraných študijných programov. Ďalším cieľom projektu je prostredníctvom oboznamovania sa s kultúrou, históriou a tradíciami, interpersonálnou komunikáciou i spotrebiteľským správaním propagovať a šíriť porozumenie a toleranciu k odlišnosti či inakosti medzi predstaviteľmi jednotlivých európskych národností. Jednou z hlavných projektových aktivít je aj dotazníkový výskum zameraný na zhromaždenie informácií o vnímaní európskeho občianstva mladými ľuďmi z rôznych európskych regiónov. Webová stránka projektu: www.fem.uniag.sk/meec

Výskumná vzorka

Výskum mal charakter prípadovej štúdie. Respondentmi boli študenti bakalárskeho stupňa štúdia na participujúcich univerzitách. Ich výber bol náhodný, pričom proporcionálne boli zastúpené všetky tri ročníky bakalárskeho stupňa štúdia. Zber dát v jednotlivých krajinách realizovali členovia širších národných projektových tímov.

Dotazník pozostával z úvodnej časti, ktorú tvorili identifikačné premenné a z troch tematických okruhov. V rámci prvého okruhu respondenti odpovedali na všeobecné otázky týkajúce sa Európskej Únie, druhý bol orientovaný na problematiku občianstva a participácie, v treťom okruhu bola venovaná pozornosť kultúrnym rozdielom v sociálnom správaní a aktivitách respondentov. Dotazník bol vytvorený v anglickom jazyku a následne preložený do národných jazykov krajín participujúcich v projekte.

Prehľad o dátach a ich spracovaní

Po prebehnutí dotazníkového prieskumu na jednotlivých univerzitách bola vytvorená spoločná databáza v programe Excel na základe vopred zvoleného kódovania jednotlivých otázok. Následne boli kalkulované asociácie pomocou vytvorených kontingenčných tabuliek medzi vybranými identifikačnými premennými a názorovými premennými. Základnými sledovanými znakmi boli národnosť, pohlavie, ročník štúdia, veľkostný typ sídla, v ktorom respondenti vyrastali a národnosť rodičov. V rámci diskusií boli vytypované otázky, pre ktoré sa v štatistickom softvéri SAS analyzovala nezávislosť medzi identifikačnými a názorovými premennými (Chí kvadrát test, resp. Fisherov test). Po zistení závislosti bola testovaná sila závislosti (Pearsonov a Cramerov koeficient).

Výsledky výskumu

Občianska a sociálna participácia

Iba 28,9 % slovenských študentov je organizovaných v nejakých spolkoch, organizáciách, združeniach či kluboch. Väčšinou sa jedná o športové alebo kultúrne aktivity, ktoré realizujú vo väčšej miere mužskí (45,2 %) ako ženskí respondenti (20,9 %). V mestskom prostredí sú naši respondenti o niečo aktívnejší – organizovaná je približne tretina z nich, pričom vo vidieckom prostredí len jedna pätina. Najčastejšie realizovanou jednorazovou aktivitou je podpísanie petície, s čím má častú, resp. veľmi častú skúsenosť 52,6 % našich respondentov a zároveň iba 9,1 % žiadnu či veľmi zriedkavú skúsenosť. Približne 48 % respondentov často využíva internet na získavanie informácií o európskom občianstve, k ďalším takýmto činnostiam patria bojkot alebo demonštratívna kúpa určitého tovaru (23,8 %), návšteva politického mítingu či účelové zhromažďovanie peňazí (21,2 %) a zapojenie sa do internetového politického fóra, resp. diskusnej skupiny (19,4 %). K zriedkavým alebo doteraz nikdy nerealizovaným občianskym aktivitám medzi slovenskými študentmi patrí napr. zapojenie sa do internetového politického fóra, resp. diskusnej skupiny (až 52,6 %), účasť na demonštrácii (51,3 %) a návšteva politického mítingu či účelové zhromažďovanie peňazí (47,4 %). Najvyšší podiel študentov by sa zapojil do volieb na celospoločenskej úrovni. Potešujúcim faktom je všeobecne sa zvyšujúci podiel aktívnych voličov v komunálnych voľbách a to obzvlášť na vidieku, ktorý potvrdzujú i údaje z nášho dotazníkového výskumu. Predpoklad účasti vo voľbách do európskeho parlamentu je síce nižší, ale podiel respondovaných študentov, ktorí ešte nie sú rozhodnutí je v porovnaní s ďalšími možnosťami takmer dvojnásobne vyšší.

Reflexia „byť Európan – byť v EÚ“

Najviac našich respondentov (79,7 %) spája význam Európy predovšetkým s členstvom SR v EU. Podobne ako pri posudzovaní demokracie na Slovensku, je spojenie významu členstva krajiny v EÚ s konkrétnejšími faktormi problematickejšie. Význam spoločnej meny a spoločnej ekonomickej politiky považuje za veľmi významný a významný síce približne polovica respondentov (48,2 % a 57,3 %). Zároveň sú to však faktory, ktorých dôležitosť vôbec nevedel posúdiť najväčší podiel respondovaných študentov, alebo pri ktorých boli ich reakcie neutrálne. V súvislosti s významom Eura nevedelo zareagovať 41,2 % študentov a až tretina z nich vidí dôležitosť spoločnej ekonomickej politiky len na strednej úrovni, čo je najvyšší podiel „nerozhodných“ zo všetkých ponúknutých alternatív. Takmer identický podiel respondentov označil ako dôležitý a veľmi dôležitý faktor „európskosti“ geografickú polohu a spoločné hodnoty i tradície (67 % a 66 %).

Priestorová identita

V prípade slovenskej vzorky študentov sa preukázalo viacero skutočností, na ktoré poukázali aj iné výskumy zahrňujúce problematiku priestorovej identity. Mierne prevláda pocit príslušnosti ku krajine a k miestu, kde respondenti vyrastali, najslabšia je identifikácia s regiónom. Rezidenčnú identitu v našej vzorke respondentov pociťujú o niečo intenzívnejšie ženy ako muži a študenti pochádzajúci predovšetkým z vidieckych obcí a menších miest.

Vzťahy k iným krajinám a tolerancia

Slovenskí respondenti pociťujú najsilnejšiu spriaznenosť s Českou Republikou. Okrem toho študenti prejavujú silnejšiu väzbu ku krajinám poskytujúcim dostupné pracovné príležitosti, brigády, študijné pobyty, alebo sú vyhľadávanými dovolenkovými destináciami. Imigrantov z krajín EÚ je ochotných akceptovať bez obmedzení až 84 % respondovaných študentov, voči imigrantom z mimoeurópskych krajín takýto postoj zaujíma len 25 % a 36 % pre nich požaduje isté obmedzenia. V prípade imigrantov z krajín EÚ a nečlenských európskych krajín sú tolerantnejšie ženy, v prípade „neeurópskych“ imigrantov majú práve ony radikálnejší postoj.

Diskutované témy

Ako najčastejšie diskutované témy na pôde vzdelávacích inštitúcií uvádzajú respondenti demokraciu a občianstvo vo všeobecnom význame. Výrazne zaostáva poznávanie „inakosti“ v zmysle rôznorodosti kultúr, tradícií, sviatkov a náboženstiev. Respondenti sa taktiež necítia byť dostatočne „povolaní“ podrobnejšie hodnotiť stav demokracie v našej krajine. Okrem toho výrazne deklarujú nepostačujúcu schopnosť predstavivosti o ďalšom smerovaní a fungovaní demokracie na Slovensku. Takmer polovica z nich (47,8 %) si myslí, že stav demokracie v slovenskej spoločnosti je na celkom dobrej úrovni, ako výborný ho označuje len 3,5 % respondentov, za priemerný ho považuje 39,2 % respondentov a 4,3 % nevedelo na otázku o fungovaní súčasnej demokracie zareagovať. Avšak žiadnu konkrétnejšiu predstavu o tom, aká bude situácia a stav demokracie v našej spoločnosti o desať rokov, nemá až 41,2 % respondentov. Ďalších 39,2 % si myslí, že bude na celkom dobrej a 8,9 %, že bude na výbornej úrovni. Optimistickejší a „schopnejší mať víziu“ sú mužskí respondenti, z ktorých určitú predstavu o demokracii označilo 71,7 %, pričom zo ženských respondentov tak bola schopná urobiť približne iba polovica (53,5 %).

Vnímanie spoločenských problémov

Diskriminácia imigrantov či iných menšín patrí podľa odpovedí do kategórie najmenej významných tém. Najpodstatnejšie problémy predstavujú tie, ktoré sa respondentov priamo dotýkajú v súčasnej životnej etape, t.j. pracovné príležitosti, možnosti zvyšovania kvalifikácie a s tým súvisiaca kvalita a obsah vzdelávania, verejné služby a vybavenosť (85,8 % – 95,3 %). Sociálne problémy, ako napr. chudoba, rodová rovnosť či terorizmus sa nachádzajú podľa výpovedí študentov na strednom stupni v pomyselnom rebríčku spoločenskej dôležitosti (61% – 68 %). Ešte na nižšej priečke sa „ocitli“ ekologické témy. V tomto prípade však výskum preukázal zvyšovanie záujmu o uvedenú tému vo vyšších ročníkoch štúdia.

Výskumné odporúčania pre prácu s mládežou

Výskum ukázal, že ak chceme posilniť, resp. „vybudovať“ občianstvo ako sociálnu zručnosť u mladých ľudí v slovenskej spoločnosti, je nutné pri tejto snahe vziať do úvahy komplex rôznych faktorov a problémov. Veľmi dôležitou je koncepčná zmena v občianskej výchove (smerovaná k tzv. learning-by-doing) a obohatenie niektorých tém, napr. poznávanie kultúrnej rôznorodosti, výchova k zodpovednosti, lojalite a tolerancii. Dôležitým sa ukázalo i posilňovanie regionálnej a európskej identity, ktorého výsledkom je vyššia miera občianskej a sociálnej angažovanosti mládeže vo verejnom živote, zvýšenie ich záujmu o spoločenské problémy a snahy o hľadanie ich riešení.

Publikácie:

Kol. 2007: Multicultural education for European Citizenship (vedecký a kultúrny časopis Perspective), roč. XI., special issue. ISSN 1454-9921

Moravčíková, D. – Hanová, M. 2008: Vnímanie a prejavy európskeho občianstva: prípadová štúdia slovenských študentov. In: Zborník príspevkov na CD nosiči z konferencie MVD 2008 (Konkurencieschopnosť a ekonomický rast: európske a národné perspektívy), Nitra, s. 1572-1577. ISBN: 978-80-552-0061.

Farkas, T. – Kassai, Z. 2008: European identity and citizenship affected by cultural differences. In: Zborník príspevkov na CD nosiči z konferencie MVD 2008 (Konkurencieschopnosť a ekonomický rast: európske a národné perspektívy), Nitra, s. 1539-1544. ISBN: 978-80-552-0061. Dostupnosť výskumných nástrojov:
anglická verzia dotazníka prístupná na http://www.fem.uniag.sk/meec/files/questionnaire.pdf

Dostupnosť dátového súboru:
neprístupný pre verejnosť