Identifikačný list výskumu ID: DAVM 006

Autor výskumu: Sobihardová Ľubica, IUVENTA, Bratislava
Obdobie zberu dát: 2004
Zber dát: Dicio, s. r. o., Karpatská 15, Bratislava, Slovenská republika

Abstrakt

Výskum názorov mládeže na štátnu politiku vo vzťahu k deťom a mládeži priamo nadväzuje na obsah Národnej správy o stave štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži (ďalej Národnej správy), v ktorej sa pertraktuje dopad štátnej politiky na životnú úroveň a spôsob života mladých ľudí. Národná správa čerpá z výsledkov aktuálnych analýz a výskumov v sfére rodinnej politiky, výchovy a vzdelávania detí a mládeže, zamestnanosti, životného štýlu a participácie mládeže na spoločenskom a politickom živote spoločnosti. Objektom týchto výskumov sú najmä učitelia, rodičia, pracovníci verejnej správy, výsledky didaktických testov a štatistických údajov o vybavenosti domácností aj návštevnosti výchovno – vzdelávacích zariadení.

Výskum názorov mladých ľudí na podmienky života v SR sa zameriava na výpovede žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl o tom, aký vplyv má štátna politika na ich spôsob života, čím rozširuje diapazón pohľadov na dopady štátnej mládežníckej politiky na mladú generáciu. Predmetom skúmania sú názory žiakov a študentov na:

  • spoločensko – ekonomické podmienky života mládeže v Slovenskej republike;
  • podmienky vzdelávania na školách v Slovenskej republike;
  • podmienky uplatnenia sa mladých ľudí na trhu práce v Slovenskej republike;
  • podmienky využívania voľného času mladých ľudí v Slovenskej republike;
  • podmienky participácie mladých ľudí na rozvoji miest a obcí v Slovenskej republike;
  • podmienky života rodín v Slovenskej republike;
  • názory žiakov a študentov na negatívne spoločenské javy;

Ciele projeku

Zámerom Výskumu názorov mladých ľudí na podmienky života v SR bolo monitorovať mienku samotných mladých ľudí o úrovni štátnej podpory v rôznych oblastiach života mládeže, a tak doplniť obraz napĺňania demokratických princípov v rámci štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži.

Cieľom výskumu bolo zistiť:

  • Ako sa reflektuje v správaní mladých ľudí podpora štátu v jednotlivých oblastiach spoločenského života;
  • Aké kroky je potrebné urobiť zo strany štátu, verejnej správy aj zo strany mladých ľudí, aby bola táto podpora efektívnejšia;

Výsledky výskumu

Mladí ľudia u nás sa silno identifikujú s prerodom Slovenskej republiky na demokratickú krajinu. Vnímanie spoločenskej aj ekonomicko – hospodárskej situácie na Slovensku je značne ovplyvnené najmä reálnymi životnými podmienkami v regiónoch, kde mladí ľudia žijú. Väčšina mladých ľudí nechce definitívne opustiť Slovensko. Najsilnejším motívom pre dočasný pobyt mládeže v zahraničí je možnosť získať tam prácu, ďalej turistika a štúdium.

Mladí ľudia vo všeobecnosti schvaľujú vstup SR do EÚ ako krok, ktorý obohatí a zlepší spoločensko – ekonomickú situáciu na Slovensku. V ich názoroch sa objavuje viac skepsy v súvislosti s vkladom Slovenska voči európskemu spoločenstvu. Uvažujú tak najmä v súvislosti s niektorými javmi, ktoré brzdia rozvoj demokracie u nás, napr. korupciou. Mladí ľudia majú vysoké interkultúrne cítenie. Súčasne priznávajú, že na Slovensku existuje diskriminácia niektorých národnostných menšín. Diskriminačné praktiky voči menšinám majú podľa nich svoje podhubie v nezáujme majority o kultúru minorít. Respondenti priznávali svoje antipatie voči extrémistickým hnutiam.

Mladí ľudia necítia tak intenzívne problém ekonomického zabezpečenia formálneho vzdelávania, ako napr. pracovníci samospráv, štátni úradníci alebo rodičia. Viac pociťujú dopad slabej nadväznosti obsahu učiva na požiadavky trhu práce. Ďalej ako negatívne pociťujú bariéry vo vzťahoch žiakov a učiteľov, pretrvávanie autoritatívneho prístupu k žiakom a malé možnosti vyjadrovať sa k vzdelávacím podmienkam v škole.

Mladých ľudí sa priamo dotýka problém nezamestnanosti. Dospievajúci, vnímajúc nízku cenu pracovnej sily na Slovensku, sú ochotní dočasne ísť zarobiť peniaze do zahraničia. Zatiaľ málo študentov plánuje začať po skončení školy samostatne podnikať.

Zmenšuje sa záujem dievčat a chlapcov o pravidelnú záujmovú činnosť. Dospievajúci stále viac dávajú prednosť stretávaniu sa s rovesníkmi v neformálnych skupinách. Výskum tiež potvrdil viacročný deficit informácií a služieb voľného času. Výsledky výskumu tiež signalizujú oproti blízkej minulosti istý posun v náplni voľného času mládeže smerom od pasívneho k aktívnemu využívaniu voľných chvíľ, a súčasne aj väčšiu podporu zmysluplného využívania voľného času zo strany samospráv. Mladí ľudia tiež oceňujú dostatok autonómnosti pri rozhodovaní sa o náplni vlastného voľného času.

U slovenskej populácie mládeže prežíva tradičný postoj k hodnotám rodiny. Mladí ľudia spájajú svoju budúcnosť so založením vlastnej rodiny a vlastnými deťmi. Silnie u nich tendencia osamostatniť sa skôr ako v minulosti od primárnej rodiny a získať vlastné obydlie. Táto vízia je vo veľkej miere podmienená snahou o finančné zabezpečenie vlastnej rodiny.

Z hľadiska participácie, na jednej strane majú mladí ľudia málo informácií o možnostiach participovať a súčasne relatívne málo príležitostí zasahovať do rozhodovacích procesov najmä na regionálnej úrovni. Na druhej strane participačné snahy a praktiky mladí ľudia zriedka vnímajú ako nástroje občianskeho života mládeže. Častejšie zostávajú v pozíciách pozorovateľov, žiadateľov či kritikov.

Odporúčania výskumu

Dôraz klásť na regionálnu politiku mládeže, ktorá by zohľadňovala životné podmienky v regiónoch. Tvorcovia mládežníckej politiky by mali dať mladým ľuďom viac príležitostí vyjadrovať sa k spoločenským javom a k činnosti inštitútov, ktoré brzdia rozvoj demokracie na Slovensku.

Je potrebná prevenčná činnosť a programy pre mládež, ktorá odchádza zo vzdelávacieho systému so základným (resp. neukončeným základným vzdelaním alebo ako vyučení) vzdelaním. Dôležité je tiež zamerať sa na otázky interakcie žiakov a učiteľov a v tejto súvislosti poskytnúť žiakom viac priestoru pre participáciu na utváraní demokratickej klímy v školách.

Opatrenia vlády na posilnenie zamestnanosti sú prezieravo zacielené najmä na zvýšenie motivácie mladých ľudí pracovať. Výzvou pre štátne aj samosprávne orgány je aj vytvárať stimuly pre tvorbu nových pracovných miest (infraštruktúra, zakladanie nových podnikov atď.), kreovať podmienky pre prispôsobovanie sa učebných osnov v školách potrebám trhu práce, zlepšiť kariérne poradenstvo a zoznamovať mladých ľudí s podmienkami samostatného podnikania.

Dôležitou výzvou je prispôsobiť obsah a organizáciu činnosti vo voľnom čase potrebám mladých ľudí. Znížiť finančnú náročnosť voľnočasových aktivít, zlepšiť materiálno – technické zabezpečenie zariadení pre voľný čas mládeže. Znamená to posun k neformálnym, nízkoprahovým formám, ale aj zabezpečenie vzdelávania vedúcich či lídrov, ktorí budú v kontakte s mladými ľuďmi v rámci týchto foriem.

Podpora a pomoc mládeži v oblasti rodinnej politiky by mala smerovať do nasledovných sfér:

1) pomoc pri prekonávaní zhoršených životných podmienok rodín s deťmi;
2) podpora kvalitných rodinných vzťahov, hlavne rodičovsko – detských (individuálne práva, riešenie konfliktných situácií, podpora demokratického štýlu výchovy).

Dávať mladým ľuďom viac príležitostí spolurozhodovať o mechanizmoch rozvoja regiónov, vypočuť ich argumenty a zlepšovať spätnú väzbu v komunikácii: samosprávne a štátne orgány a mladí ľudia. Podporovať systém zariadení na univerzálnu aj špecifickú prevenciu závislostí, aj osvetu v oblasti prevencie šikany, kriminality resp. násilia v rodine.

Typ výberu, zber údajov a vzorka výskumu

Výber výskumnej vzorky a zber údajov zabezpečovala profesionálne agentúra na reprezentačnej vzorke 1 210 respondentov. Údaje sa zbierali metódou face-to-face rozhovorov. Vysoká návratnosť 96,8 % ako aj vypočítaný interval spoľahlivosti zabezpečujú základné požiadavky reprezentatívnosti.

Reprezentatívnu vzorku výskumu tvorilo 1 210 mladých ľudí, študentov stredných a vysokých škôl vo veku 15 – 25 rokov. Vo vzorke sa zohľadnila štruktúra populácie mladých ľudí z hľadiska veku, pohlavia, bydliska a navštevovanej školy. Pre výber vzorky výskumu sa využili materiály Štatistického úradu SR o populácii v danej vekovej skupine. Základnými výberovými charakteristikami boli: pohlavie, typ (veľkosť) bydliska, typ navštevovanej školy, vek a región.

Metóda výskumu

Základnou metódou výskumu bol dotazník so 100 výrokmi. Stanovisko k nim respondenti vyjadrovali pomocou 7 miestnej škály. Číslo 7 označovalo kladný pól škály, číslo 1 zase jej záporný pól. Označené číslo vystihovalo mieru súhlasu resp. nesúhlasu respondenta s uvedeným výrokom. Stred škály (číslo 4) označili respondenti vtedy, ak zaujali k výroku indiferentné stanovisko, alebo ak sa nevedeli rozhodnúť. Prostredníctvom dotazníka sa opýtaní vyjadrovali k nasledujúcim oblastiam života mládeže: spoločensko – ekonomické podmienky, podmienky vzdelávania, podmienky pre trávenie voľného času, podmienky pre život v rodinách, podmienky participácie mládeže, podmienky zamestnanosti, podmienky pre vznik negatívnych spoločenských javov. Výroky sme korelovali so socio – demografickými znakmi: vek, pohlavie, navštevovaná škola, veľkosť obce, v ktorej respondent býva a región, v ktorom sa nachádza jeho bydlisko.

Nahrávanie dát

Dáta uvedené v dotazníkoch sa nahrávali do systémového súboru SPSS. Získané numerické údaje (demografické znaky) sa nahrávali v podobe, akú uviedli respondenti.

Publikácia:
výskum nebol publikovaný

Citácia:
IUVENTA Názory žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl na podmienky života mládeže v Slovenskej republike-2004

Dostupnosť dátového súboru:
prístupný pre verejnosť

Ďalšia dokumentácia: