Identifikačný list výskumu ID: DAVM 020

Autori výskumu: PhDr. Marianna Pétiová, FF UK v Bratislave
Obdobie zberu dát: apríl-máj 2007

Abstrakt

Predložené výsledky výskumu sú súčasťou dizertačnej práce (FF UK v Bratislave, školiteľ prof.E.Kratochvílová), ktorá je rozdelená na časť teoretickú a empirickú. Cieľom teoretickej časti je v rámci všetkých získaných a zozbieraných teoretických poznatkov vysvetliť témotvorné pojmy, analyzovať jednotlivé sociálno-patologické javy, venovať pozornosť ich postaveniu v dostupnej literatúre i v legislatívnych dokumentoch. Zvláštna pozornosť bola venovaná analýze rodinného prostredia, škole a prežívaniu voľného času ako významným faktorom prevencie a eliminácie spoločensko-negatívnych javov. V empirickej časti bolo prostredníctvom riadených rozhovorov s učiteľmi základných a stredných škôl z celého Slovenska zisťované, ktoré sociálno-patologické javy najviac ohrozujú ich žiakov. Súčasne bola situácia mapovaná aj metódou dotazníka určeného pre žiakov 8. ročníkov základných škôl. Pozornosť bola venovaná nielen sociálno-patologickým javom, ale aj analýze rodinného prostredia respondentov, ich vzťahu ku škole a spôsobu prežívania voľného času. Zistené výsledky boli porovnávané so zisteniami z doteraz realizovaných výskumov.

Metodika výskumu a výskumná vzorka:

Empirickú časť dizertačnej práce tvoria dva druhy prieskumov zameraných na zmapovanie súčasnej situácie v školách a u detí vo veku 13 až 15 rokov. V prieskume názorov a postojov učiteľov a žiakov sú využité dve výskumné metódy, dotazník a riadený rozhovor. Krátkym riadeným rozhovorom boli zisťované názory učiteľov (n= 148) a dotazník určený pre žiakov bol rozposlaný poštou do náhodne vybraných základných škôl v rámci celého Slovenska. Dotazník bol anonymný a bol určený pre žiakov 8. ročníkov a pre zaistenie objektívnejších informácií dostal každý žiak aj obálku, do ktorej vložil vyplnený dotazník a odovzdal ho v zalepenej obálke. Štatisticky bolo prostredníctvom programu SPSS spracovaných 483 dotazníkov žiakov 8. ročníkov z celého Slovenska a výsledky sú interpretované v jednotlivých podsúboroch podľa stanovených demografických znakov (vek, pohlavie, veľkosť bydliska, kraj).

Výsledky výskumu

Zo zistených názorov učiteľov základných a stredných škôl v rámci celého Slovenska vyplynulo, že:

  • K najfrekventovanejším sociálno-patologickým javom, s ktorými sa stretávajú u svojich žiakov, patrí fajčenie tabakových výrobkov, záškoláctvo, konzumácia alkoholických nápojov, šikanovanie a užívanie nelegálnych drog.
  • V každom type školy je najčastejším javom fajčenie, pričom v gymnáziách a združených stredných školách sa veľmi často vyskytuje aj konzumácia alkoholu, zatiaľ čo v základných školách, stredných odborných učilištiach, stredných odborných školách a združených stredných školách je v pomerne veľkej miere zistené záškoláctvo. V základných školách sa učitelia častejšie stretávajú so šikanovaním, zatiaľ čo v stredných školách riešia vo vyššej miere konzumáciu nelegálnych drog.
  • Znížiť mieru výskytu sociálno-patologických javov by podľa prezentovaných názorov pomohla zmena postoja celej spoločnosti, sprísnenie legislatívy, častejšie kontroly a prísny postih majiteľa podniku, kde sa porušuje platná legislatíva. Školy by mali mať svojho psychológa, na realizáciu voľného času by mali byť zabezpečené záujmové krúžky. Taktiež je potrebné skvalitniť preventívne opatrenia a zlepšiť by sa mala spolupráca rodičov s učiteľmi, najmä v prípade výskytu sociálno-patologických javov u žiaka.

Z výsledkov výskumu realizovaného u žiakov 8. ročníkov základných škôl vyplynulo, že:

  • Väčšina 13 až 15 ročných detí žije v úplných rodinách, kde majú vytvorené dobré vzťahy s rodičmi. Ukázalo sa, že veľmi významným faktorom ovplyvňujúcim postoje detí je kvalita vzťahov s rodičmi a osobný príklad rodičov.
  • Názory a postoje žiakov 8. ročníkov základných škôl vo veľkej miere ovplyvňuje školský prospech. Respondenti, ktorí dosahujú dobré výsledky, majú pozitívnejší vzťah ku škole, k učiteľom i spolužiakom, sú sebavedomejší a menej sa uchyľujú ku konzumácii legálnych a nelegálnych drog. Žiaci, ktorí majú zlé školské výsledky, často nie sú akceptovaní ani učiteľmi ani kolektívom spolužiakov, neradi chodia do školy a majú viac problémov nielen s učivom, ale aj so správaním, čo vytvára ich ďalšie problémy.
  • až 38,8% žiakov má problémy v komunikácii so svojimi učiteľmi a približne 10,0% ôsmakov nemá vytvorené dobré vzťahy so svojimi spolužiakmi.– • Viac než tri štvrtiny opýtaných je spokojných s množstvom svojho voľného času a určitý deficit pociťuje len pätina respondentov. Prevažná väčšina oslovených respondentov prežíva svoj voľný čas v spoločnosti rovesníkov, len necelá štvrtina dáva prednosť rodinným príslušníkom a 8,9% opýtaným najviac vyhovuje samota.
  • Medzi najfrekventovanejšie voľnočasové aktivity detí vo veku 13 až 15 rokov patrí sledovanie televízneho vysielania, práca s počítačom, počúvanie hudby, stretnutia s partiou rovesníkov, práca s internetom, pasívne oddychovanie, návšteva nákupných stredísk, aktívny šport, návštevy v rodine, čítanie novín a časopisov a pomoc rodičom v domácnosti. V nižšej miere chodia žiaci 8. ročníkov základných škôl „na rande“, aktívne rozvíjajú svoje záujmy, nudia sa, chodia do kostola a zúčastňujú sa na bohoslužbách, čítajú knihy, navštevujú diskotéky, reštaurácie, bary a kaviarne. V najnižšom počte navštevujú športové podujatia, vzdelávajú sa v rôznych inštitúciách, finančne si zarábajú príležitostnými brigádami a chodia na kultúrne podujatia.
  • Deti vo veku od 13 do 15 rokov vo svojom voľnom čase uprednostňujú činnosti pasívneho charakteru (sledovanie televízie, počúvanie hudby, pasívne oddychovanie, stretávanie sa s priateľmi, návšteva kaviarní a pohostinstiev, nuda) a vo veľkej miere realizujú aj nové voľnočasové činnosti, ako napr. práca s počítačom a internetom a návšteva nákupných centier. Niektorí respondenti preferujú športové aktivity, avšak za veľmi nedocenené považujeme čítanie kníh, rozvoj záujmov a mimoškolské vzdelávanie.
  • Príležitostne fajčí 11,5% opýtaných a približne každý desiaty oslovený respondent si cigaretu zapáli každý deň. Príležitostní fajčiari majú najčastejšiu spotrebu 5, 10 až 15 cigariet týždenne, pravidelní fajčiari vyfajčia denne 5, 10 až 20 cigariet denne. Deti začínajú experimentovať s fajčením najmä vo veku 12 a 13 rokov, pričom najnižší zistený vek je 7 a 8 rokov. Chlapci sú silnejší fajčiari a majú tendenciu skúšať fajčenie v nižšom veku než dievčatá. Len 58,5% rodičov fajčiarov vie o tom, že ich dieťa fajčí, pričom viac informácií majú rodičia dievčat a pravidelných fajčiarov.
  • Alkoholické nápoje pije viackrát týždenne 7,0% opýtaných a príležitostnú konzumáciu alkoholu priznáva necelá polovica detí vo veku od 13 do 15 rokov. Považujeme za negatívne zistenie, že alkohol vôbec nepije len pätina žiakov 8. ročníkov ZŠ. Deti z alkoholických nápojov uprednostňujú najmä tvrdý alkohol, víno a pivo. Až 18,2% detí vo veku od 13 do 15 rokov, priznáva, že sa občas opijú a 3,5% ôsmakov priznáva, že sa im táto situácia stáva často.
  • Len tretina detí vo veku od 13 do 15 rokov nedostane doma od rodičov alkohol, pričom necelá polovica opýtaných uvádza, že pri rodinných oslavách im rodičia občas nalejú alkoholický nápoj a 22,4% ho dostane vždy.
  • Približne pätina (20,3%) 13 až 15 ročných detí má v blízkej rodine osobu konzumujúcu alkohol v takej miere, že im to prekáža, pričom najčastejšie patrí k alkoholikom otec (58,2%).
  • Skúsenosti s nelegálnymi drogami má 16,0% opýtaných, pričom najčastejším obdobím v ktorom deti začínajú s drogami experimentovať je vek 13 (63,3%, 12 rokov: 11,7%, 14 rokov: 19,5%) rokov. Chlapci majú tendenciu experimentovať s nelegálnymi drogami v nižšom veku než dievčatá. Medzi najčastejšie skúšané drogy (117) patrí marihuana, v omnoho nižšom počte užili opýtaní prchavé látky, tabletky aj spolu s alkoholom, huby, tabletky, hašiš, extázu a pervitín.
  • Vo výnimočných prípadoch sa vyhýba vyučovaniu necelá tretina (25,5%) opýtaných a 7,0% žiakov 8. ročníkov základných škôl priznáva časté záškoláctvo. K záškolákom patria najmä chlapci, opýtaní, ktorí nechodia radi do školy a v tomto prostredí nemajú vytvorené dobré vzťahy s učiteľmi a spolužiakmi. Medzi najčastejšie dôvody pre záškoláctvo patrí nezáujem o vyučovanie, strach z nesplnených povinností, prispôsobenie sa rovesníkom v partii, využitie situácie, kedy nebol respondent za záškoláctvo potrestaný a strach zo spolužiakov, čo môže byť jednoznačným signálom pre šikanovanie. Zhodne viac než pätina respondentov, ktorí priznali záškoláctvo uvádza, že rodičia im neskôr dali ospravedlnenie alebo ich záškoláctvo v škole nikto nezistil, prípadne si sami vyrobili ospravedlnenie. Najčastejším trestom bol dohovor učiteľa, návšteva pedagogicko-psychologickej poradne, podmienečne znížená známku zo správania, pokarhanie triedneho učiteľa a pozvanie rodičov na pohovor do školy.
  • So šikanovaním sa ešte nikdy nestretla necelá polovica opýtaných a viac než tretina žiakov 8. ročníkov ZŠ bola svedkom šikanovania inej osoby. Osobné skúsenosti s týmto sociálno-patologickým javom má 9,9% respondentov a 6,0% 13 až 15 ročných detí priznáva, že patrili k agresorom, ktorí šikanovali iných. Z uvedeného je zrejmé, že školská klíma je značne narušená a tento problém si vyžaduje veľa pozornosti nielen zo strany učiteľov, ale i rodičov. Deti sa so šikanovaním najčastejšie stretávajú v škole, v omnoho nižšom počte aj v partii rovesníkov alebo na ulici. Veľmi rozšírenými formami šikanovania v školskom prostredí sú vulgárne nadávky, výsmech a ironické poznámky, ničenie osobných vecí, fyzické napadnutie, vyhrážky, vymáhanie osobných vecí a nútenie do niektorých činností. Zarazila nás skutočnosť, že mnohé deti vo veku od 13 do 15 rokov považujú vulgárne nadávky za súčasť verbálnej komunikácie medzi rovesníkmi a vôbec tieto výrazy nepovažujú za problém, ktorý si vyžaduje riešenie. Okrem toho sme zistili, že mnohí spolužiaci zo strachu, aby sa aj oni nestali obeťou agresora, pri šikanovaní spolužiaka mlčia a dospelí, učitelia a rodičia sa o týchto incidentoch v triede často ani nedozvedia.

Odporúčania z výskumu

  • Osvetovou činnosťou sa snažiť o zmenu postoja celej spoločnosti, najmä ku konzumácii legálnych a nelegálnych drog. Situáciu by zlepšilo sprísnenie legislatívy, ktorá sa v súčasnosti často krát nedodržiava. V masmédiách predložiť deťom a mladým ľuďom dostatok pozitívnych vzorov preferujúcich zdravý životný štýl bez alkoholu, cigariet a drog.
  • Sprísnenie trestov a realizáciu častejších kontrol zo strany polície v reštauráciách a zariadeniach, kde si môžu deti v súčasnosti bez vážnejších ťažkostí zakúpiť alkohol a tabakové výrobky a kde majú možnosť získať aj nelegálne drogy.
  • V rodinnom prostredí zmenu postojov rodičov, ktorí by mali mať viac poznatkov o nelegálnych drogách, mali by sa viac zaujímať o svoje deti, vedieť, kde s kým a ako prežívajú svoj voľný čas a uvedomiť si, že sú pre svoje deti vždy príkladom, i keď si to často neuvedomujú.
  • V škole by sa mali najmä pre koordinátorov prevencie drogových závislostí zlepšiť podmienky pre ich náročnú prácu. V každej základnej a strednej škole by mali byť vytvorené podmienky na celoročnú realizáciu kvalitného preventívneho programu a v škole by mal pracovať školský psychológ, s ktorým by sa mohli v prípade potreby poradiť nielen učitelia a žiaci, ale aj ich rodičia.
  • V školskom prostredí venovať viac pozornosti zo strany učiteľov neprospievajúcim žiakom a učitelia spoločne s rodičmi detí by sa mali snažiť odstrániť príčiny ich školských neúspechov. Lepšie by mala fungovať spolupráca s rodičmi, rodičia by sa mali viac zaujímať nielen o prospech a správanie svojich detí, ale aj o ich dochádzku do školy.
  • Deti a mládež by mali mať vytvorených oveľa viac možností na prežívanie voľného času, v školách a centrách voľného času, v blízkosti bydliska by mal byť dostatok záujmových krúžkov určených na rozvoj záujmov v rôznych oblastiach.
  • V každej základnej škole by malo byť vytvorené školské stredisko záujmovej činnosti s pedagogickým zamestnancom, vychovávateľom, pedagógom voľného času, ktorý by sa staral o výchovu v čase mimo vyučovania.
  • V rodine, v škole, v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach by sa mala priebežne realizovať výchova k voľnému času, venovať cieľavedomá pozornosť aktívnemu rozvoju záujmov žiakov, informáciám o možnostiach realizácie a rozvoji ich záujmov a o aktivitách organizovaných vo voľnom čase detí.

Dostupnosť dátového súboru:
neprístupný pre verejnosť

Dostupnosť výskumných nástrojov:
sú prístupné v spomenutej dizertačnej práci

Citácia:
Sociálno-patologické javy v živote detí v Slovenskej republike. 2008

Publikácie:
Pétiová, M.: Sociálno-patologické javy v živote detí v Slovenskej republike. Dizertačná práca, FFUK Bratislava 2008, 186 s.