Identifikačný list výskumu ID: DAVM 54
Autori: IUVENTA (odbornú stránku výskumu zabezpečili Mgr. Ing. Danka Moravčíková, PhD., Mgr. Eva Svitačová, PhD.; PhDr. Pavol Barát; PhDr. Peter Porubčan, CSc.; Mgr. Anna Mravcová, PhD.)
Inštitucionálne pozadie výskumu :Katedra spoločenských vied, Fakulta ekonomiky a manažmentu, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Obdobie zberu dát : apríl 2012 – august 2012
Zber dát: Zber dát realizovali členovia výskumného kolektívu a študenti druhého stupňa vysokoškolského štúdia (študijný program Manažment rozvoja vidieckej krajiny a vidieckeho turizmu) v rámci predmetu Sociológia vidieka a poľnohospodárstva.
Abstrakt
Výskum sa zameriava na problematiku súčasného života vidieckej mládeže na Slovensku s akcentáciou socio-ekonomického a občiansko-politického rozmeru jej života. Mapuje motivačné faktory, sociálne a morálne aspekty i vplyv jednotlivých inštitúcií, ktoré ovplyvňujú správanie a rozhodovanie sa mladých ľudí v rurálnom prostredí. Zber dát v rámci kvalitatívneho výskumu sa realizoval prostredníctvom pološtandardizovaných rozhovorov, ktoré boli uskutočnené v 39 vidieckych lokalitách na Slovensku so 106 respondentmi vo veku 18-30 rokov. Výskum poukázal jednak na nutnosť vnímať socializáciu vidieckej mládeže diferencovane a v kontexte typu vidieckej komunity, v ktorej žijú (rurálna, rurálno-urbánna, suburbánna, marginálna), jednak na rôzne kombinácie tradičných a postmoderných hodnotových postojov, životných stratégií a foriem. Ekonomické stratégie mladých ľudí z vidieckeho prostredia charakterizuje najmä spájanie práce so sebarealizáciou, osobnostným rozvojom, ale tiež životom v kontexte s konkrétnymi sociálnymi skupinami. Rodina, práca, kontakt s rovesníkmi a voľný čas predstavujú najvýznamnejšie hodnotové preferencie vidieckej mládeže, pričom hodnota náboženstva a politiky je v porovnaní s nimi vnímaná ako menej podstatná. Vidiecka mládež pociťuje istú mieru sídelnej identity a aj napriek tomu, že sa vo veľmi malej miere zaujíma o lokálny verejný a politický život, pripisuje vo svojom budúcom živote určitý priestor i politickým právam a ich uplatňovaniu.
Ciele výskumu
Cieľom výskumu bolo zmapovať mieru, do akej mladí ľudia ponímajú vidiek ako priestor spätý s možnosťami podnikať v rôznych oblastiach; akú motiváciu majú k tomu, aby sa zapájali do ekonomických činností a do sociokultúrneho i občianskeho života vidieckej komunity. Ďalšími cieľmi bolo zistiť akú úlohu pritom zohráva spätosť s prostredím, individuálny prospech, uvedomenie si potreby rozvoja vidieka a zvyšovania kvality života vidieckeho obyvateľstva a pod. Výskum sa zameriaval taktiež na popísanie vplyvu inštitúcií (škola, rodina a príbuzenstvo, susedstvo, politika, náboženstvo), ktoré formujú a rozvíjajú u mladých ľudí aj ekonomické myslenie a okrem odborných kompetencií ich vedú i k nadobúdaniu istých sociálnych a morálnych kompetencií.
Metodika výskumu a výskumná vzorka
Tento výskum mal kvalitatívny charakter. Cieľovou skupinou boli mladí ľudia vo veku 18-30 rokov žijúci vo vidieckych obciach v rôznych častiach Slovenska.
V prípravnej etape výskumu bola použitá technika fokusovej skupiny, ktorá poslúžila ako počiatočný zdroj pre prípravu pološtandardizovaných rozhovorov s reprezentantmi cieľovej skupiny. Zber dát prebiehal prostredníctvom techniky pološtandardizovaných rozhovorov s vybranými respondentmi, pozorovaním, ako aj analýzou relevantných dokumentov. Uskutočnilo sa 106 rozhovorov v 39 obciach Slovenska (viď Tab. 1). Respondentmi boli mladí ľudia vo veku Pri náhodnom výbere respondentov bola použitá metóda snowball sampling.
Tab. 1: Výskumné obce a počet respondentov
Súčasťou výskumu bola aj kvantitatívna sonda zameraná na porovnanie vybraných hodnotových preferencií mladých ľudí žijúcich v rôznych veľkostných kategóriách sídiel cieľovej skupiny (772 respondentov), ktorá bola realizovaná elektronickou anketou s využitím dvoch otázok z Európskeho výskumu hodnôt (http://www.europeanvaluesstudy.eu/; http://www.sociologia.sav.sk/publikacie.php?id=1195). Jej vyhodnotenie je súčasťou záverečnej správy.
Závery a hlavné zistenia výskumu
Dnešní mladí ľudia vrátane tých, ktorí bývajú na vidieku vyrastajú a žijú v neustále meniacom sa svete, čo je podmienené najmä rýchlym rozvojom informačných a komunikačných technológií a procesom globalizácie. Ich integrácia do vidieckej komunity a spoločnosti je mnohorozmerná téma, ktorá by nemala byť predmetom len jednostranného pohľadu (to platí aj v prípade sociálnych vied).
Mladí ľudia žijúci na vidieku sú charakteristickí istým typom pragmatizmu – na jednej strane vnímajú pozitívne aspekty vidieckeho života a pociťujú sídelnú identitu, na druhej strane prispôsobujú svoje správanie prevládajúcim vzorom, ktoré im „vnucuje“ súčasná spoločnosť a tzv. moderný či konzumný spôsob života. Preto je nutné pochopiť, že ich životné vízie a stratégie nie sú nerealistické alebo nerealizovateľné.
Považujeme za dôležité zvýrazniť, že výskum nepreukázal preceňovanie významu finančného či materiálneho aspektu (v porovnaní s významom potenciálu nemateriálnych aspektov) mladými ľuďmi pri diskutovaní otázok ako zlepšiť ich podieľanie sa na živote vidieckych komunít.
Mladých ľudí nie je možné vnímať ako cieľovú skupinu len v spojení s budúcnosťou a rozvojom vidieka. Je potrebné chápať ich ako reálne existujúcu skupinu, ktorá môže výrazným spôsobom prispieť k súčasnému rozvoju vidieckych komunít, avšak potrebuje k tomu určité stimuly a podporu vo všetkých možných oblastiach participácie. Participáciu vidieckej mládeže je nevyhnutné presadzovať a rozvíjať na intergeneračnej báze v podobe otvoreného dialógu, resp. premosťovaním záujmov či aktivít rôznych vekových skupín.
Všeobecné tendencie kultúrnej liberalizácie majú vplyv na zmenu kultúrnych noriem a tiež morálnych noriem. Aj realizovaný výskum poukazuje na zmeny tak v hodnotovej orientácii vidieckej mládeže ako aj v morálke. U mládeže na vidieku zaznamenávame kombináciu tradičných a postmoderných hodnotových postojov a životných foriem. Dochádza k istému „pomešťovaniu“ súčasného vidieka vďaka mladej generácií, ktorá sa ľahšie vyrovnáva s novými spoločenskými tendenciami a kultúrnymi vzormi.
Pozitívne môžeme hodnotiť skutočnosť, že vzhľadom na to, že dochádza k individualizácii životných ciest aj na slovenskom vidieku, mladí ľudia si tu začínajú uvedomovať povinnosť – preberať individuálnu zodpovednosť za svoje činy a životné voľby a za budúci život.
Rozsah a intenzita participačných aktivít mládeže vo výskumnej vzorke je pomerne nízka, avšak vo vekovej kategórii 18-22 ročných, kde sa prevažne nachádzajú prvovoliči je podiel tých, ktorí sa zúčastnili na voľbách vyšší ako je priemer SR.
Prevažná časť respondentov uviedla, že nijakým spôsobom neparticipuje a ani nemá záujem participovať na verejnom a politickom živote obce či krajiny. Ako príčinu uvádzajú nezáujem o túto oblasť alebo osobnostné prekážky
Mierna väčšina respondentov je s prostredím lokálnej politiky spokojná a preto nepociťuje potrebu zmeny. Pocit spokojnosti alebo nespokojnosti s lokálnou politikou sa výrazne viaže na osobnosť a pôsobenie starostu. Potrebu postupnej zmeny pociťujú respondenti prevažne preto, že podľa ich názoru obec nie je starostom alebo zastupiteľstvom vedená dobre. Malá časť pociťuje potrebu postupnej zmeny zo všeobecných dôvodov ako generačná výmena a pod.
Aj keď materiálny/finančný význam práce prevažuje, predsa len chceme upozorniť, že mladí ľudia spájajú prácu aj so sebarealizáciou a osobnostným rozvojom, a taktiež ju vnímajú aj ako činnosť, ktorá ich vedie k životu v kontexte so sociálnymi skupinami. V hierarchii podľa frekvencie sa predstavy respondentov o ekonomickej budúcnosti spájajú predovšetkým s dobre platenou prácou, dobrým zamestnaním, štúdiom a aj podnikaním.
Odporúčania z výskumu
Analýza dokumentov spolu s výskumnými zisteniami umožňuje formulovať niekoľko výziev a odporúčaní pre politiky, ktoré môžu priamo ovplyvniť riešenie problémov týkajúcich sa vidieckej mládeže:
I. Politika rozvoja vidieka a poľnohospodárstva
Poľnohospodárstvo je spoluzodpovedné za stav a vývoj vidieka a prispieva k oživeniu vidieckej krajiny udržaním a reprodukciou populácie na vidieku. Napomáha rozvoju kultúrnej krajiny a stabilizácii vidieckeho osídlenia. Budúcnosť vidieka je preto nutné hľadať vo využití jeho ekonomického, sociálneho, historického, kultúrneho, estetického a environmentálneho vnútorného potenciálu. Tento koncept by si mali osvojiť jednak širšie spoločenské vrstvy obyvateľstva, jednak mládež, ale najmä decízna sféra. Reflektuje ho i reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky (2014-2020), v ktorej je zakomponovaná aj podpora mladým farmárom.
Dá sa očakávať, že mladí ľudia na vidieku nebudú nasledovať len tradičné modely správania, ale budú kreovať vlastné životné stratégie. To si vyžaduje revíziu systému celoživotného vzdelávania a príslušnú inštitucionálnu podporu tejto sociálnej kategórie.
Partnerstvo je kľúčovým elementom v modernom prístupe k rozvoju vidieka, preto je nevyhnutné zefektívniť prácu s mladými ľuďmi, poučiť sa z predchádzajúcich skúseností (LEADER+; „Nový LEADER“), hľadať inovatívne formy a a viac urobiť pre reálne zapojenie sa mladých ľudí do komunitných aktivít.
II. Politika zamestnanosti a sociálnej inklúzie
Vysoká nezamestnanosť mládeže vo vidieckych regiónoch predstavuje naliehavý problém, ktorý by sa mal stať samostatným objektom pri hodnotení chudoby a sociálnej exklúzie na vidieku. Okrem iného je potrebné revidovať doteraz monitorované kvantitatívne indikátory v zmysle ich podrobnejšieho rozloženia na regionálnej úrovni a zároveň ich doplniť o kvalitatívne informácie.
Štát by mal pociťovať zodpovednosť za dostatočnú a vhodnú pripravenosť mladých ľudí na prechod do obdobia dospelosti a na ekonomickú i sociálnu nezávislosť, resp. osamostatnenie sa. Toto si vyžaduje zosúladenie a koordináciu politiky rozvoja trhu práce so sociálnou politikou a politikou rozvoja vzdelávania, ale tiež s mechanizmami kariérneho poradenstva.
III. Regionálna politika
Odľahlosť vidieckych lokalít, dostupnosť služieb a infraštruktúr a migrácia sú kľúčové témy súvisiace s vidieckou mládežou. Hlavnou výzvou pre regionálnu politiku je koordinovať rovnocenný územný rozvoj vidieckych i mestských oblastí a vyváženú finančnú podporu, resp. tok investícií vo vzťahu k mladým ľuďom žijúcim tak v meste ako i na vidieku.
Dostupnosť výskumných nástrojov: scenár fokusovej skupiny, scenár pološtandardizovaného rozhovoru a anketa sú na požiadanie k dispozícií na riešiteľskom pracovisku (ksv_fem@uniag.sk).
Dostupnosť dátového súboru:Nie je prístupný pre verejnosť.
Záverečná správa z výskumu a ďalšia dokumentácia:
SÚVISIACE PUBLIKÁCIE:
Moravčíková, D. – Hanová, M. – Barát, P. 2012: Vidiek a mládež v sociálnovedných reflexiách.
Nitra: VES SPU. 134 s. ISBN 978-80-552-0928-9
Moravčíková, D.: Vidiecka mládež v európskom a slovenskom kontexte (I. časť)
In: Zemědělská pôdohospodárska škola. Roč. 75, č. 6 (2013).
ISSN 0044-3875 (Print), ISSN 1803-8271 (Online)
(http://www.agroinstitut.sk/zemedelska-podohospodarska-skola/)
Moravčíková, D.: Vidiecka mládež v európskom a slovenskom kontexte (II. časť)
In: Zemědělská pôdohospodárska škola. Roč. 75, č. 10 (2013).
ISSN 0044-3875 (Print), ISSN 1803-8271 (Online)
(http://www.agroinstitut.sk/zemedelska-podohospodarska-skola/)
Svitačová, E.: (Recenzia) Moravčíková a kol.: Vidiek a mládež v sociálnovedných reflexiách.
In: Slovak Journal of Political Sciences, Volume 13, 2013, No. 2, 161-165.
(http://revue.kpol.ff.ucm.sk/rocnik-13/cislo-2/recenzia_moravcikova.pdf)
PREZENTÁCIE:
Moravčíková, D.: Quo vadis, rural youth…?
International Scientific Conference Eurorural ´12 on Multifunctional Rural Development in Brno (September 2012) (http://www.uniscape.eu/pageImg.php?idCont=1309&idSez=16&idlink=55&lang=en)
Moravčíková, D.: Social and civic participation of rural youth: problems, messages and challenges.
International Scientific Conference on Social and Economic Transformations Affecting Rural People and Communities in Centra and Eastern Europe since 1990 (September 2013)
(http://www.fesrr.uniag.sk/EEC/)
SÚVISIACI PROJEKT:
Aktivizácia mládeže v rozvoji vidieka (kód projektu 330TT1001313)
Program rozvoja vidieka SR 2007-2013: Opatrenie 3.3. Vzdelávanie a informovanie
(http://www.fem.uniag.sk/fem/AMRV/)
ZÁVEREČNÁ SPRÁVA: Bude doplnená
Spracovala: Mgr. Ing. Danka Moravčíková, PhD.